Prípad bývalého prezidenta Policajného zboru Milana Lučanského sa dostal na pôdu Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP). Jeho syn Adam Lučanský, poslanec Národnej rady SR, podal na súd dve sťažnosti, ktoré sa týkajú podmienok väzby jeho otca, jeho zranení a okolností, ktoré predchádzali jeho smrti v decembri 2020.

Podľa dostupných údajov ide o sťažnosti č. 30478/24 a 2634/25. Slovenské ministerstvo spravodlivosti ich eviduje vo svojom zozname sťažností vedených pred ESĽP.

ESĽP už požiadal Slovensko o stanovisko

Významným krokom v prípade je skutočnosť, že ESĽP sťažnosti oznámil slovenskej vláde. Podľa informácií zverejnených v júli 2025 súd vládu SR informoval o oboch sťažnostiach 25. júna 2025. Tým sa prípad dostal do fázy, v ktorej musí slovenská strana reagovať na otázky súdu.

Nejde však o verdikt, že Slovensko porušilo Dohovor. Oznámenie sťažnosti vláde znamená, že súd sa prípadom zaoberá a vyžaduje si stanovisko štátu. O prijateľnosti a následne o samotnom merite veci ešte musí rozhodnúť.

Čo Adam Lučanský namieta

Sťažnosti sa podľa dostupných informácií týkajú najmä podmienok, v ktorých bol Milan Lučanský vo väzbe, údajného zlého zaobchádzania a okolností vyšetrovania jeho zranení a následnej smrti.

Adam Lučanský dlhodobo tvrdí, že okolnosti prípadu si zaslúžia dôkladné a nezávislé preskúmanie. V centre jeho námietok je otázka, či slovenské orgány dostatočne preverili udalosti súvisiace so zdravotným stavom jeho otca počas väzby a či vyšetrovanie spĺňalo požiadavky na účinné a nezávislé objasnenie udalostí.

Prípad sa tak dotýka najmä ochrany práva na život a zákazu neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania podľa Európskeho dohovoru o ľudských právach.

Smrť Milana Lučanského zostáva citlivou témou

Milan Lučanský zomrel na konci decembra 2020 po udalosti vo väzbe v Prešove. Oficiálne vyšetrovanie jeho smrti sa skončilo bez zistenia protiprávneho úmyselného alebo nedbanlivostného konania príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, ako v roku 2025 informovali slovenské médiá s odvolaním na Generálnu prokuratúru SR.

Práve rozdiel medzi oficiálnymi závermi slovenských orgánov a pochybnosťami časti rodiny a verejnosti patrí medzi dôvody, prečo má prípad aj naďalej výrazný spoločenský a politický rozmer.

Rodina sa usiluje o čo najúplnejšie objasnenie toho, čo sa dialo počas väzby, aké okolnosti sprevádzali zranenia Milana Lučanského a či následné vyšetrovanie poskytlo dostatočné odpovede.

Akú úlohu môže zohrávať článok 2 a článok 3

V prípade podobných sťažností môže byť významné posúdenie povinností štátu podľa článku 2 Dohovoru, ktorý chráni právo na život, a článku 3, ktorý zakazuje mučenie a neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie.

Pri úmrtiach osôb v štátnej väzbe môže byť osobitne dôležité aj to, či orgány vykonali účinné vyšetrovanie okolností smrti. ESĽP v iných prípadoch opakovane posudzoval otázku, či vyšetrovanie tvrdeného porušenia práv bolo dostatočné, nezávislé a účinné. Slovenské ministerstvo spravodlivosti napríklad v roku 2026 informovalo o rozsudku, v ktorom ESĽP konštatoval porušenie článku 3 práve pre nesplnenie povinnosti viesť účinné vyšetrovanie a stíhanie tvrdeného násilia.

To však automaticky neznamená, že rovnaký záver súd prijme aj v prípade Milana Lučanského. Každú sťažnosť ESĽP posudzuje podľa konkrétnych skutkov a dostupných dôkazov.

Slovensko teraz musí reagovať

Ďalším dôležitým krokom bude stanovisko slovenskej vlády k otázkam, ktoré súd položil. Štát bude musieť vysvetliť svoj pohľad na namietané skutočnosti a na postup slovenských orgánov.

Následne bude ESĽP posudzovať ďalší procesný postup. Samotné oznámenie sťažnosti ešte neznamená konečné rozhodnutie vo veci a celý proces môže trvať dlhší čas.

Podľa ministerstva spravodlivosti sú databáza HUDOC a súvisiace materiály ESĽP miestom, kde možno sledovať rozhodnutia, rozsudky a komunikované prípady.

Prípad môže mať širší význam

Kauza Lučanský tak už nie je iba slovenskou vnútropolitickou témou. Jej presun pred európsky súd otvára širšiu otázku, ako štát zabezpečuje ochranu osôb vo väzbe a ako postupuje pri vyšetrovaní závažných udalostí, ku ktorým dôjde pod jeho dohľadom.

Ak by ESĽP v budúcnosti dospel k záveru, že došlo k porušeniu Dohovoru, rozhodnutie by mohlo mať význam nielen pre rodinu Milana Lučanského, ale aj pre postup slovenských orgánov v podobných prípadoch.

Zatiaľ však konečný verdikt neexistuje. Na rade je slovenská vláda, ktorá musí na otázky Štrasburgu odpovedať. Až ďalší postup súdu ukáže, či sa prípad stane jedným z významných rozhodnutí týkajúcich sa ochrany ľudských práv na Slovensku.