Debata o migračnej politike Európskej únie, ochrane národnej suverenity a budúcnosti európskych štátov patrí medzi témy, ktoré v strednej Európe naďalej vyvolávajú silné emócie. Jedným z politikov, ktorí tieto otázky dlhodobo kritizujú, je slovenský europoslanec Milan Uhrík.

Uhrík sa vo svojich verejných vystúpeniach opakovane vyjadruje proti mechanizmom európskej migračnej politiky. Európsky parlament ho v súčasnosti eviduje ako poslanca zo Slovenska a podpredsedu skupiny Európa suverénnych národov.

Ostrá kritika migračného systému

V prejave, ktorého ukážka sa šíri na sociálnych sieťach, Uhrík kritizoval predstavu, že členské štáty by mali niesť finančné náklady v prípade, že sa nezapoja do určitej formy solidarity v rámci európskeho migračného systému.

Tému vysvetľoval prostredníctvom jednoduchej analógie zo života bežného človeka. Predstavoval si situáciu, v ktorej by niekto rozhodol, že občan musí vo svojom dome ubytovať cudzieho človeka, a ak to odmietne, bude finančne sankcionovaný.

Práve táto paralela mala podľa jeho argumentácie ilustrovať otázku, kde sa končia právomoci európskych inštitúcií a kde začína právo jednotlivých štátov rozhodovať o vlastnej politike.

Uhrík už v minulosti používal podobnú argumentáciu v súvislosti s migračným paktom. V rozhovore pre Zdravotnický deník uviedol, že takzvaná „povinná solidarita“ podľa jeho interpretácie umožňuje štátom zvoliť si medzi prijatím migrantov a finančným príspevkom. Spomínal pritom sumu približne 20-tisíc eur za jedného neprijatého migranta.

Čo presne znamená suma 20-tisíc eur?

Práve okolo tejto sumy vzniká veľká časť politickej kontroverzie.

Je dôležité rozlišovať medzi politickým opisom systému a jeho presným právnym mechanizmom. Uhrík a ďalší kritici migračného paktu používajú označenie „pokuta 20 000 eur“. V oficiálnej európskej terminológii však ide o finančný príspevok v rámci mechanizmu solidarity, nie o klasickú pokutu uloženú občanovi za to, že odmietne konkrétneho človeka.

Uhrík však tento mechanizmus interpretuje ako neprijateľný tlak na členské štáty. Už v roku 2024 verejne tvrdil, že Slovensko by malo odmietnuť systém, ktorý podľa neho vytvára tlak na prijímanie migrantov alebo finančné prispievanie.

Argument o národnej suverenite

Ťažiskom Uhríkovho vystúpenia preto nebola iba samotná migrácia. Do popredia postavil širšiu otázku národnej suverenity.

Podľa jeho politického pohľadu by mali mať jednotlivé štáty rozhodujúce slovo pri otázkach, ktoré sa týkajú ich územia, bezpečnosti, demografie a vnútorného usporiadania.

Takýto postoj je dlhodobo súčasťou jeho politickej agendy. Aj v súčasnosti v Európskom parlamente predkladá návrhy týkajúce sa migračnej politiky EÚ. V apríli 2026 napríklad predložil návrh uznesenia týkajúci sa podmienok migrácie v rámci rozvojovej pomoci EÚ.

Kritika má aj svojich odporcov

Uhríkov pohľad však nie je jediným názorom v európskej diskusii.

Zástancovia spoločného európskeho migračného systému argumentujú tým, že migračný tlak sa nedá riešiť izolovane v jednotlivých štátoch. Podľa tejto perspektívy je potrebná spolupráca medzi členskými krajinami, ochrana vonkajších hraníc, efektívnejšie azylové konanie a mechanizmus solidarity medzi štátmi.

Práve otázka, či má byť solidarita dobrovoľná alebo záväzná, patrí medzi najspornejšie časti politickej diskusie o európskej migrácii.

Na opačnej strane stoja politici a hnutia, ktoré tvrdia, že rozhodovanie o prijímaní migrantov musí zostať predovšetkým v rukách národných vlád.

Praha ako miesto politickej konfrontácie

Uhríkov prejav zapadá do širšej diskusie, ktorá sa v posledných rokoch odohráva naprieč Slovenskom, Českom aj ďalšími krajinami strednej Európy.

Podobné konferencie a politické stretnutia poskytujú priestor predstaviteľom konzervatívnych a suverenistických prúdov na prezentovanie názorov, ktoré sú často v priamom konflikte s politikou bruselských inštitúcií.

Spolok Svatopluk sa objavuje aj v programe českých politických a spoločenských podujatí, kde sa diskutovalo o migrácii, obrane, kultúre či geopolitike. Program Vlasteneckého stretnutia Příčovy napríklad uvádzal Milana Uhríka medzi účastníkmi slovenského panelu.

Prečo video priťahuje pozornosť?

Silné politické vyjadrenia majú v prostredí sociálnych sietí potenciál rýchlo prekročiť hranice pôvodného publika.

Uhrík patrí medzi politikov, ktorí svoju komunikáciu často stavajú na výrazných formuláciách a priamej kritike európskej politiky. Jeho súčasná politická pozícia v skupine Európa suverénnych národov zároveň znamená, že otázky národnej suverenity, migrácie a vzťahu medzi členskými štátmi a Bruselom patria medzi jeho hlavné politické témy.

Debata preto nekončí samotným prejavom. Na sociálnych sieťach sa stretávajú dva výrazne odlišné pohľady: jedni v Uhríkových slovách vidia obranu národného rozhodovania, zatiaľ čo druhí upozorňujú na potrebu spoločného európskeho riešenia.

Isté je, že otázka migrácie zostáva jednou z tém, ktoré dokážu výrazne rozdeliť verejnosť aj politické strany.

A práve preto môže podobný prejav vyvolať oveľa väčšiu diskusiu než bežné politické vystúpenie.

Kliknite a vypočujte si celý úryvok Uhríkovho prejavu – jeho prirovnanie k vlastnému domu a otázka 20-tisíc eur patria medzi najdiskutovanejšie momenty vystúpenia.