KYJEV – Pri príležitosti tretieho výročia ruskej invázie na Ukrajinu vyslal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj jedno z najvážnejších varovaní od začiatku vojny. Podľa jeho slov sa ambície ruského prezidenta Vladimira Putina nekončia na ukrajinskom území a prípadný pád Ukrajiny by mohol otvoriť cestu k ďalším destabilizačným krokom Moskvy v Európe.

Zelenskyj upozornil, že Rusko by sa v budúcnosti mohlo zamerať na krajiny, ktoré majú historické väzby na bývalý Sovietsky zväz alebo v ktorých žijú početné ruskojazyčné komunity. Medzi štátmi, ktoré označil za potenciálne ohrozené, sa nachádzajú Estónsko, Lotyšsko, Poľsko, Moldavsko a Slovensko.

Putinove ambície podľa Kyjeva presahujú hranice Ukrajiny

Ukrajinský prezident je presvedčený, že vojna nie je len regionálnym konfliktom, ale súčasťou širšej geopolitickej stratégie Kremľa. Podľa jeho slov by úspech Ruska na Ukrajine mohol posilniť presvedčenie Moskvy, že vojenský tlak a agresívna zahraničná politika prinášajú výsledky.

„Ak Ukrajina padne, Rusko sa nezastaví. Putin bude pokračovať ďalej,“ uviedol Zelenskyj. Podľa neho nejde iba o územné ambície, ale aj o snahu obnoviť sféru vplyvu, ktorú mal Sovietsky zväz počas studenej vojny.

Krym ako varovný príklad

Zelenskyj pripomenul udalosti z roku 2014, keď Rusko anektovalo Krym po tom, čo argumentovalo ochranou rusky hovoriaceho obyvateľstva. Podľa ukrajinského prezidenta by podobný naratív mohol byť použitý aj v budúcnosti ako ospravedlnenie ďalších zásahov.

Kremeľ dlhodobo tvrdí, že jeho cieľom je ochrana ruských občanov a ruskojazyčných komunít v zahraničí. Kritici však upozorňujú, že tento argument bol v minulosti využívaný na legitimizáciu krokov, ktoré medzinárodné spoločenstvo označilo za porušenie medzinárodného práva.

NATO zostáva kľúčovým ochranným štítom

Štyri z piatich krajín, ktoré Zelenskyj spomenul, sú členmi NATO. Estónsko, Lotyšsko, Poľsko aj Slovensko sa preto môžu spoliehať na článok 5 Severoatlantickej zmluvy, podľa ktorého je útok na jedného člena považovaný za útok na všetkých.

Práve táto zásada kolektívnej obrany je považovaná za jeden z najvýznamnejších faktorov odstrašovania prípadnej agresie voči členským štátom aliancie. V posledných rokoch NATO zároveň posilnilo svoju vojenskú prítomnosť na východnom krídle vrátane pobaltských štátov a Poľska.

Odlišná situácia je v prípade Moldavska, ktoré nie je členom NATO. Táto krajina sa preto vo väčšej miere opiera o spoluprácu s Európskou úniou a nové obranné dohody zamerané na posilnenie bezpečnosti a odolnosti voči hybridným hrozbám.

Neistota okolo budúcej podpory Ukrajiny

Dôležitou otázkou zostáva aj budúci postoj Spojených štátov. Zelenskyj opakovane zdôrazňuje, že pokračujúca vojenská a finančná podpora Západu je pre obranu Ukrajiny rozhodujúca.

Diskusie vyvolávajú aj vyjadrenia bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý v minulosti naznačil, že riešenie konfliktu by mohlo vzniknúť prostredníctvom rokovaní medzi veľmocami. Takéto úvahy vyvolávajú obavy, že budúce rozhodnutia o bezpečnosti regiónu by mohli byť prijímané bez dostatočného zapojenia samotnej Ukrajiny.

Budúcnosť Európy podľa Zelenského

Na záver svojho vystúpenia Zelenskyj zdôraznil, že boj Ukrajiny nie je iba bojom za vlastnú nezávislosť. Podľa neho ide aj o obranu európskej bezpečnostnej architektúry, demokratických hodnôt a stability kontinentu.

Ukrajinský prezident varoval, že ak medzinárodné spoločenstvo dovolí Rusku dosiahnuť svoje ciele silou, môže to mať ďalekosiahle dôsledky pre celú Európu. Otázka, či sa jeho varovania naplnia, zostáva predmetom intenzívnych diskusií medzi bezpečnostnými expertmi aj politickými lídrami po celom svete.