Slovenský premiér Robert Fico počas návštevy Bulharska otvoril otázku ďalších sankcií Európskej únie voči Rusku a zdôraznil, že pri prijímaní nových opatrení bude Slovensko posudzovať predovšetkým ich vplyv na vlastné národné záujmy. Jeho vystúpenie sa týkalo aj vojny na Ukrajine, energetiky a budúcnosti európskej sankčnej politiky.
Fico uviedol, že podľa jeho názoru by všetky kroky európskych krajín mali smerovať k ukončeniu vojny a dosiahnutiu mieru. Pri sankciách zároveň upozornil na otázku ich účinnosti. Argumentoval tým, že ak sa opakovane prijímajú nové sankčné balíky a výsledok podľa neho nezodpovedá očakávaniam, Európska únia by mala diskutovať o tom, či súčasný prístup prináša želaný výsledok.
Slovenský premiér zároveň zdôraznil, že Slovensko je členom Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Súčasne však odmietol predstavu, že členstvo v týchto organizáciách musí znamenať prerušenie komunikácie s krajinami mimo EÚ a NATO.
„Životný priestor“ Slovenska podľa Fica predstavuje Európska únia a spolupráca v rámci NATO, no zároveň chce jeho vláda udržiavať vzťahy aj s ďalšími krajinami. Tento prístup označil za suverénnu zahraničnú politiku orientovanú na všetky svetové strany.
Fico varoval pred ďalšou eskaláciou
Výraznú časť svojho vystúpenia venoval rastúcemu napätiu v Európe v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Fico uviedol, že Slovensko podľa neho nepotrebuje ďalšie vojny ani zvyšovanie množstva zbraní v Európe, ale predovšetkým diplomaciu a mierové riešenia.
Zároveň varoval pred tým, aby sa podľa neho vnútorné ekonomické, sociálne alebo migračné problémy európskych štátov riešili prostredníctvom vojenskej rétoriky. Ide o jeho politické hodnotenie aktuálnej situácie, nie o nezávisle potvrdený záver o príčinách európskej politiky.
Sankcie a slovenské národné záujmy
Fico povedal, že Slovensko nebude automaticky podporovať sankcie, ktoré by podľa vlády mohli poškodiť jeho národné záujmy. Ako príklad uviedol energetiku.
Osobitne spomenul plán EÚ postupne ukončiť dovoz ruského plynu. Slovenská vláda patrí medzi odporcov opatrení spojených s REPowerEU a argumentuje najmä otázkami energetickej bezpečnosti a cien. Pri návšteve Bulharska Fico zároveň uviedol, že Slovensko bude musieť pri energetike hľadať riešenia, ktoré zabezpečia dostatok plynu za prijateľné ceny.
Fico tiež uviedol, že ak by budúce sankcie ohrozovali fungovanie slovenských jadrových elektrární alebo dodávky potrebné pre jadrovú energetiku, Slovensko by podľa neho takýto návrh nemohlo podporiť.
Sporná otázka hlasovania v EÚ
Jednou z tém bolo aj rozhodovanie o sankciách v rámci Európskej únie. Pri niektorých sankčných rozhodnutiach je potrebný súhlas všetkých členských štátov. Práve preto môže postoj jednotlivého štátu ovplyvniť výsledok rokovaní. Aktuálne rokovania o predĺžení individuálnych sankcií proti Rusku v septembri 2026 ukázali, že dosiahnutie konsenzu môže byť komplikované.
Fico tvrdí, že Slovensko je pripravené využiť svoje právne možnosti vrátane veta v prípade, ak by nové opatrenia podľa jeho vlády vážne zasiahli slovenské záujmy.
Bulharsko zaujalo podobný postoj
Počas rokovania v Sofii sa podobné otázky týkali aj Bulharska. Bulharská vláda deklarovala, že pri budúcich sankčných balíkoch bude pozorne posudzovať ich dosah na národné záujmy.
Bulharsko v septembri 2026 otvorilo aj otázku troch konkrétnych osôb zaradených na sankčný zoznam EÚ. Podľa Radio Bulgaria išlo o patriarchu Kirilla, Vagit Alekperova a Iskandera Machmudova. Sofia argumentovala náboženskými, energetickými a dopravnými záujmami a uviedla, že jej požiadavky boli následne akceptované.
Spolupráca Slovenska a Bulharska
Ficova návšteva však nebola zameraná iba na sankcie. Slovensko a Bulharsko zároveň oznámili záujem o užšiu spoluprácu v energetike, bezpečnosti, obrane a jadrovej energetike.
Podľa slovenskej vlády bola za významný výsledok návštevy označená dohoda o spolupráci pri výstavbe nových jadrových reaktorov. Obe krajiny zároveň plánujú využívať spoluprácu s rovnakým americkým partnerom v oblasti jadrovej energetiky.
Fico tak počas návštevy spojil viacero tém – energetickú bezpečnosť, sankčnú politiku EÚ, vojnu na Ukrajine a otázku národných záujmov členských štátov.
Jeho hlavný odkaz bol, že Slovensko chce zostať súčasťou európskych a transatlantických štruktúr, zároveň však odmieta podporovať také opatrenia, ktoré by podľa slovenskej vlády mohli mať výrazne negatívny dopad na krajinu.
Čo bude nasledovať?
Ďalšie diskusie o sankciách budú závisieť od konkrétneho obsahu pripravovaných opatrení a od postoja jednotlivých členských štátov. Súčasné európske rokovania zároveň ukazujú, že sankčná politika voči Rusku zostáva predmetom intenzívnych rokovaní medzi členskými krajinami.
Fico pritom naďalej zdôrazňuje, že Slovensko bude pri každom novom návrhu posudzovať jeho vplyv na energetiku, hospodárstvo a ďalšie strategické záujmy krajiny.
