November 17, 2026

Bez Ruska neprežijeme? Šéf Siemensu na Slovensku upozornil na vážne riziká odklonu od ruských energií

Diskusia o energetickej budúcnosti Európy opäť naberá na intenzite. Otázka, či dokáže slovenský a európsky priemysel fungovať bez ruského plynu a ropy, vyvoláva rozdielne názory medzi politikmi, odborníkmi aj predstaviteľmi podnikateľského sektora. Do tejto debaty výrazne vstúpili vyjadrenia Vladimíra Slezáka, generálneho riaditeľa spoločnosti Siemens na Slovensku, ktorý upozornil na možné ekonomické dôsledky príliš rýchlych zmien v energetickej politike.

Energetická nezávislosť verzus ekonomická realita

V rozhovore pre televíziu TA3 dostal Vladimír Slezák otázku, či dokáže slovenská a európska ekonomika fungovať bez ruských surovín. Jeho odpoveď bola podľa publikovaného článku jednoznačná: podľa jeho názoru to nebude jednoduché.

Svoj postoj vysvetľoval predovšetkým tým, že priemyselné podniky si počas desaťročí vybudovali výrobné procesy a dodávateľské vzťahy založené na konkrétnych energetických zdrojoch. Ich nahradenie si vyžaduje čas, investície a dôkladnú prípravu.

Podľa Slezáka nemožno očakávať, že politické rozhodnutie o ukončení dodávok plynu alebo ropy automaticky vyrieši všetky praktické problémy. Alternatívne zdroje musia byť dostupné v dostatočnom množstve a za ceny, ktoré dokáže priemysel ekonomicky zvládnuť.

Drahšie energie môžu oslabiť európske podniky

Jedným z najväčších rizík je podľa tejto argumentácie rast výrobných nákladov. Ak európske firmy budú nútené nakupovať energie za výrazne vyššie ceny, môže to negatívne ovplyvniť ich konkurencieschopnosť na svetových trhoch.

Dôsledky sa pritom nemusia obmedziť iba na hospodárske výsledky jednotlivých spoločností. Vyššie náklady môžu viesť k obmedzovaniu výroby, odkladaniu investícií a v niektorých prípadoch aj k znižovaniu počtu pracovných miest.

Slezák zároveň upozornil na skutočnosť, že Rusko môže časť svojho energetického exportu presmerovať na iné trhy. Európske podniky by tak mohli čeliť vyšším nákladom, zatiaľ čo dodávatelia by si postupne hľadali nových obchodných partnerov.

Rozhodujú aj ceny a dlhodobé kontrakty

V rozhovore sa objavila aj téma rozdielov medzi cenami energií v rámci dlhodobých kontraktov a nákupmi na burze.

Ako príklad zaznelo porovnanie s českým trhom, kde mal byť podľa Slezákových slov plyn v rámci pôvodnej zmluvy výrazne lacnejší než pri alternatívnom nákupe.

Takéto porovnania však závisia od konkrétneho obdobia, zmluvných podmienok a spôsobu výpočtu cien. Nemožno ich preto automaticky považovať za všeobecný obraz súčasného energetického trhu.

Podstatným problémom zostáva aj rozdielna pripravenosť jednotlivých krajín. Nie všetky štáty majú rovnakú infraštruktúru, zásobníky, prepravné kapacity či možnosti získavania surovín od alternatívnych dodávateľov.

Európa postupne mení svoju energetickú politiku

Európska únia smeruje k postupnému ukončeniu dovozu ruského zemného plynu a pripravuje sa aj na ďalšie obmedzenia v oblasti ruskej ropy.

Pre Slovensko ide o mimoriadne dôležitú otázku. Zmena dodávateľských trás a zabezpečenie dostatočného množstva surovín si vyžadujú technické riešenia, investície a spoluprácu s ďalšími krajinami.

Energetická bezpečnosť preto nie je iba otázkou politických vzťahov s Moskvou. Ide aj o dostupnosť surovín, kapacitu ropovodov a plynovodov, ceny prepravy a schopnosť zabezpečiť stabilné dodávky pre domácnosti aj podniky.

Spochybňovanie účinnosti sankcií

Slezák sa vyjadril aj k sankciám voči Rusku. Podľa jeho názoru nemusia ich hospodárske dôsledky vždy zodpovedať politickým očakávaniam ich podporovateľov.

Argumentuje tým, že Rusko môže hľadať nových obchodných partnerov a prispôsobovať svoje obchodné trasy. Európske firmy sa medzitým musia vyrovnávať s novými podmienkami na trhu a narušenými obchodnými vzťahmi.

Otázka účinnosti sankcií je však širšia. Ich cieľom nie je iba dosiahnuť okamžitú politickú zmenu v Rusku, ale aj obmedzovať zdroje a možnosti, ktoré Moskva využíva na vedenie vojny proti Ukrajine.

Práve tu vzniká zásadná dilema: ako chrániť bezpečnostné záujmy Európy a zároveň neohroziť vlastný priemysel, zamestnanosť a hospodársku stabilitu?

Podnikatelia potrebujú stabilné pravidlá

V závere rozhovoru sa Vladimír Slezák venoval aj podnikateľskému prostrediu. Upozornil na problémy, ktoré podľa neho spôsobujú časté legislatívne zmeny a nedostatočná predvídateľnosť hospodárskych podmienok.

Firmy totiž potrebujú vedieť, aké pravidlá budú platiť v nasledujúcich rokoch. Investície do výrobných technológií, energetiky a infraštruktúry sa neplánujú na niekoľko týždňov, ale často na dlhé obdobie.

Stabilné prostredie je preto dôležité nielen pre veľké medzinárodné spoločnosti, ale aj pre menšie slovenské podniky. Práve tie môžu mať pri náhlych zmenách cien energií a legislatívy obmedzenejšie možnosti prispôsobiť sa novým podmienkam.

Zásadná otázka pre budúcnosť Slovenska

Vyjadrenia šéfa Siemensu na Slovensku znovu otvorili diskusiu o tom, ako má Európa postupovať pri znižovaní energetickej závislosti od Ruska.

Jedna strana zdôrazňuje bezpečnostné dôvody a potrebu diverzifikácie dodávok. Druhá upozorňuje na ekonomické náklady, technické obmedzenia a riziká pre priemysel.

Isté je, že prechod na nové energetické zdroje si vyžaduje realistický plán, dostatočné investície a dôsledné vyhodnocovanie dôsledkov. Slovensko bude musieť hľadať riešenia, ktoré zabezpečia energetickú bezpečnosť bez zbytočného oslabovania vlastnej ekonomiky.

Otázka teda neznie iba, či sa Európa dokáže zaobísť bez ruských energií, ale aj za akú cenu a ako rýchlo to dokáže urobiť bez vážneho poškodenia svojho priemyslu.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *