Spor okolo miliónových dotácií na podporu robotiky, automatizácie a inovácií sa po politickom tlaku opozície dostal do centra pozornosti. Výsledky kontroly však podľa vtedajšieho ministra Tomáša Druckera neukázali také závažné systémové pochybenia, ktoré by odôvodňovali zrušenie celej dotačnej výzvy.

Politický konflikt okolo podpory slovenského priemyslu tak získal nový rozmer. Na jednej strane stálo Progresívne Slovensko vedené Michalom Šimečkom, ktoré upozorňovalo na podozrenia pri prideľovaní verejných financií. Na druhej strane sa ozvali predstavitelia priemyslu vrátane Vladimíra Sotáka, ktorý tvrdil, že samotná existencia politických otáznikov nemôže byť dôvodom na zastavenie investícií do modernizácie slovenských podnikov.

Šimečka otvoril otázku miliónových dotácií

Kauza sa naplno rozbehla v novembri 2025. Progresívne Slovensko začalo kritizovať spôsob prideľovania finančnej podpory z výziev určených na biotechnológie, robotiku a automatizáciu.

Opozícia upozorňovala na možné personálne či finančné väzby niektorých žiadateľov na politické prostredie a spochybňovala tiež spôsob výberu a hodnotenia projektov.

Michal Šimečka v tejto súvislosti používal veľmi ostrú rétoriku a PS následne podalo trestné oznámenie. Politický tlak postupne narastal a kauza sa stala jednou z významných tém opozičnej kritiky vlády.

Jedným z dôsledkov bol odchod Petra Kmeca z funkcie podpredsedu vlády.

Práve v tomto momente však do diskusie výraznejšie vstúpil Vladimír Soták, šéf Klubu 500 a Železiarní Podbrezová.

Soták sa postavil na obranu priemyslu

Soták odmietal argument, podľa ktorého by politická kontroverzia okolo dotačnej schémy automaticky znamenala, že samotná podpora slovenského priemyslu bola nesprávna.

Podľa jeho pohľadu je pre slovenské podniky kľúčové investovať do robotizácie, automatizácie, výskumu a technologickej modernizácie. Práve tieto investície majú podľa neho rozhodovať o tom, či budú slovenské firmy schopné konkurovať podnikom v zahraničí.

Soták zároveň kritizoval spôsob, akým sa o priemyselnej politike vedie verejná diskusia. Poukazoval na vysoké ceny energií, problémy slovenského školstva aj na tlak, ktorému čelia európske priemyselné podniky.

Odchod Petra Kmeca pritom nepovažoval za skutočné vyriešenie problému. Jeho postoj bol, že politické gesto samo osebe nezodpovedá na otázku, ako má Slovensko podporovať svoju výrobnú základňu.

V hre boli aj Železiarne Podbrezová

Spor mal pre Vladimíra Sotáka aj osobný a podnikateľský rozmer.

Železiarne Podbrezová patrili medzi úspešných žiadateľov v dotačnej výzve zameranej na robotiku a automatizáciu. Pôvodne schválená podpora pre podnik predstavovala 9 997 391 eur.

Financie mali smerovať na priemyselný výskum a experimentálny vývoj v oblasti robotiky a automatizácie.

Celá výzva bola pôvodne nastavená na podporu modernizácie slovenského priemyslu, pričom na oblasť robotiky a automatizácie bolo vyčlenených približne 90 miliónov eur.

Pre Železiarne Podbrezová pritom automatizácia nie je novou témou. Firma dlhodobo deklaruje snahu modernizovať výrobu, znižovať energetickú náročnosť a zvyšovať produktivitu.

Audit priniesol zásadný zvrat

Po vypuknutí politickej kauzy nasledovali kontroly a audit.

A práve výsledky kontroly výrazne zmenili obraz celej situácie.

Tomáš Drucker oznámil, že priebežný audit podľa jeho slov neodhalil závažné systémové nedostatky, ktoré by odôvodňovali zrušenie celej dotačnej výzvy.

Kontrola však zároveň identifikovala administratívne pochybenia a problémy etického charakteru. Drucker preto upozornil aj na potrebu lepšieho zverejňovania možných väzieb žiadateľov na ľudí vo výkonnej moci.

Výsledkom teda nebolo jednoduché potvrdenie ani úplné vyvrátenie všetkých politických výhrad.

Na jednej strane audit neukázal systémové pochybenie takého rozsahu, ktoré by automaticky znamenalo koniec celej výzvy. Na druhej strane zostali otvorené otázky týkajúce sa administratívnych a etických problémov.

Z pôvodných projektov pokračovala časť

Dôležitým momentom bolo aj rozhodnutie pokračovať v podpore časti projektov.

Z pôvodných 57 úspešných projektov bol úrad podľa článku pripravený podporiť 33.

To znamenalo, že dotačná schéma nebola plošne zrušená a všetky projekty neboli automaticky vyradené.

Pre Sotáka a predstaviteľov priemyslu to predstavovalo dôležitý argument.

Ak totiž štát považuje modernizáciu výroby za strategickú, úplné zastavenie podpory by mohlo podľa ich pohľadu poškodiť konkurencieschopnosť slovenských podnikov.

Železiarne napokon získali ďalšiu podporu

Ďalší konkrétny vývoj prišiel v decembri.

V Centrálnom registri zmlúv sa objavila zmluva medzi štátom a Železiarňami Podbrezová na podporu projektu v hodnote 9 064 400 eur.

Projekt teda po preverovaní úplne nezanikol a podnik napokon pokračoval v plánovanej investícii.

Práve tento vývoj sa stal jedným z hlavných argumentov v politickej debate o tom, či bol pôvodný opozičný tlak úspešný.

Progresívne Slovensko však svoje výhrady neopustilo

Výsledky auditu neznamenali, že Progresívne Slovensko prestalo celý proces kritizovať.

Opozícia upozorňovala napríklad na to, že štát začal podpisovať niektoré dotačné zmluvy ešte pred definitívnym ukončením auditu. Poslanec Ján Hargaš zároveň tvrdil, že verejnosť stále nemala k dispozícii všetky odpovede.

Pre PS teda kauza zostávala otvorená.

Je preto nepresné tvrdiť, že audit automaticky „vyvrátil“ všetky pôvodné výhrady opozície. Zároveň však platí, že podľa citovaných výsledkov kontroly neboli zistené závažné systémové nedostatky, ktoré by znamenali zrušenie celej schémy.

Spor sa tak presunul k otázke slovenského priemyslu

Celá kauza postupne prerástla do širšej diskusie o tom, ako má Slovensko podporovať svoje podniky.

Vladimír Soták dlhodobo tvrdí, že slovenský priemysel potrebuje investície do automatizácie, technológií, energetickej efektívnosti a produktivity.

Slovenské podniky zároveň čelia vysokým nákladom na energie a slabšiemu dopytu na európskom trhu.

Podľa Sotáka preto nemožno od firiem súčasne požadovať ekologickú transformáciu, digitalizáciu a vyššiu konkurencieschopnosť a zároveň odmietať investície, ktoré im majú pomôcť tieto ciele dosiahnuť.

Kto teda z celej kauzy vyšiel ako víťaz?

Odpoveď nie je jednoznačná.

Michal Šimečka a Progresívne Slovensko dokázali dostať otázku prideľovania verejných peňazí do centra politickej pozornosti. Kauza vyvolala kontrolu a politický tlak prispel k odchodu Petra Kmeca.

Na druhej strane sa nenaplnil scenár, podľa ktorého by bola celá dotačná výzva zrušená.

Audit podľa zverejnených informácií neodhalil závažné systémové porušenia, časť projektov pokračovala a medzi nimi bol aj projekt Železiarní Podbrezová v hodnote viac ako deväť miliónov eur.

Práve preto môže Vladimír Soták výsledky kontroly používať ako argument vo svojej kritike opozície.

Jeho hlavné posolstvo je jednoduché: kontrola verejných peňazí je nevyhnutná, no politický boj by podľa neho nemal viesť k zastaveniu investícií, ktoré sú dôležité pre budúcnosť slovenského priemyslu.

A práve otázka, kde sa končí oprávnená kontrola a kde sa začína politický boj, bude pravdepodobne patriť medzi najspornejšie témy aj naďalej.