Slovenská politická scéna opäť upriamila pozornosť na kauzu Očistec. V centre pozornosti je najmä otázka, či mohli údajné procesné pochybenia a námietky zaujatosti vyšetrovateľov ovplyvniť zákonnosť vyšetrovania, ktoré viedlo k obžalobe Tibora Gašpara a ďalších osôb.

Hlavné pojednávanie v kauze Očistec sa v roku 2026 naplno rozbehlo na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici. Prípad sa týka podozrení z vytvorenia a fungovania zločineckej skupiny v najvyšších zložkách polície a bezpečnostných orgánov v rokoch 2012 až 2018. Medzi obžalovanými je aj bývalý policajný prezident a súčasný podpredseda parlamentu Tibor Gašpar.

Gašpar svoju vinu odmieta. Počas konania opakovane tvrdil, že vyšetrovatelia a prokurátori boli zaujatí a že spôsob vedenia vyšetrovania vyvoláva vážne pochybnosti. Rovnakú líniu obhajoby presadzovali aj jeho právni zástupcovia, ktorí označili obžalobu za nedôvodnú a nezákonnú.

Práve otázka zaujatosti sa môže stať jedným z najdôležitejších procesných bodov celého prípadu. Už pri začiatku hlavného pojednávania obhajoba upozorňovala na rozhodnutia týkajúce sa zaujatosti konkrétnych vyšetrovateľov a žiadala, aby sa súd s týmito námietkami dôsledne vysporiadal.

Do tejto diskusie zapadajú aj tvrdenia pripisované bývalému policajnému prezidentovi Štefanovi Hamranovi. Podľa prezentovaného komentára mal Hamran hovoriť o možných následkoch v prípade, ak by súd potvrdil, že zaujatosť vyšetrovateľov zasiahla do zákonnosti ich úkonov. Zároveň sa v komentári uvádza tvrdenie, že v prípade už nemajú byť predložené nové dôkazy.

Tieto tvrdenia však treba odlišovať od toho, čo už bolo v samotnom súdnom konaní preukázané. Z dostupných správ vyplýva, že proces pokračuje a súd zatiaľ nerozhodol, že by bola celá obžaloba nezákonná alebo že by sa konanie skončilo.

Podstatná bude preto otázka, aký význam budú mať jednotlivé dôkazy a procesné úkony pri rozhodovaní súdu. Ak by súd dospel k záveru, že konkrétne úkony boli vykonané v rozpore so zákonom alebo že relevantná zaujatosť ovplyvnila vyšetrovanie, mohlo by to mať zásadný vplyv na posudzovanie dôkazov. Samotná existencia námietky zaujatosti však automaticky neznamená, že všetky dôkazy v prípade sú nepoužiteľné.

Kauza pritom zostáva mimoriadne citlivá aj z politického hľadiska. Obžaloba tvrdí, že niektorí policajní funkcionári mali v minulosti ovplyvňovať vyšetrovania a dopúšťať sa ďalšej trestnej činnosti. Obžalovaní tieto tvrdenia odmietajú a svoju obhajobu stavajú aj na spochybňovaní spôsobu, akým bolo vyšetrovanie vedené.

V júli 2026 navyše pred súdom vypovedal aj Tibor Gašpar, ktorý opäť vyhlásil, že je nevinný. Zároveň kritizoval výpoveď spolupracujúceho obvineného Bernarda Slobodníka a tvrdil, že postupne vychádzajú najavo okolnosti, ktoré podľa neho poukazujú na zaujatosť vyšetrovateľov a prokurátorov.

Napriek dramatickým vyjadreniam preto zatiaľ nemožno hovoriť o konci kauzy Očistec ani o oslobodení Tibora Gašpara. O vine či nevine rozhodne až súd na základe vykonaného dokazovania a právne použiteľných dôkazov.

Jedna otázka však zostáva mimoriadne dôležitá: ak sa v ďalšom priebehu procesu preukážu zásadné pochybenia vo vyšetrovaní, aký dopad budú mať na celý prípad?

A práve odpoveď na túto otázku môže rozhodnúť o ďalšom smerovaní jednej z najsledovanejších slovenských káuz posledných rokov.

Poznámka: Tvrdenia o vyjadreniach Štefana Hamrana uvedené v zadaní sú formulované ako pripisované vyjadrenia; bez overenia pôvodného rozhovoru ich nemožno prezentovať ako súdom potvrdené fakty.