Verejná diskusia okolo bývalých vyšetrovateľov NAKA na čele s Jánom Čurillom sa opäť dostáva do centra pozornosti. Nové svedectvá a tvrdenia prezentované vo videu otvárajú otázky o tom, akým spôsobom mali bezpečnostné zložky postupovať pri vyšetrovaní citlivých trestných káuz a kde sa nachádza hranica medzi zákonným vyšetrovaním a údajným zneužitím právomocí.

Pri tejto téme je však nevyhnutné rozlišovať medzi potvrdenými skutočnosťami, tvrdeniami jednotlivých aktérov a interpretáciami prezentovanými vo videu. Samotná výpoveď alebo tvrdenie ešte nepredstavuje právoplatne potvrdený skutkový stav.

Čurillovci zostávajú symbolom konfliktu v bezpečnostných zložkách

Ján Čurilla sa stal jednou z najvýraznejších postáv policajných vyšetrovaní korupčných a závažných trestných káuz z obdobia predchádzajúcich vlád. Skupina vyšetrovateľov okolo neho sa však zároveň stala predmetom ostrého politického a právneho konfliktu.

Jedna strana ich činnosť prezentovala ako súčasť vyšetrovania závažnej kriminality bez ohľadu na politické postavenie podozrivých. Kritici naopak tvrdili, že pri niektorých prípadoch mohlo dochádzať k prekračovaniu zákonných hraníc.

Významný posun nastal vo februári 2026. Mestský súd Bratislava I odmietol obžalobu voči Jánovi Čurillovi a ďalším šiestim policajtom. Podľa súdu boli v prípravnom konaní zistené závažné procesné pochybenia a porušenie práva na obhajobu.

Rozhodnutie však neznamenalo právoplatné potvrdenie všetkých tvrdení obhajoby ani automatické vyhlásenie vyšetrovaných policajtov za nevinných vo všetkých otázkach. Proti rozhodnutiu bola vo februári 2026 podaná sťažnosť, o ktorej má rozhodovať Krajský súd v Bratislave.

Tvrdenia o nátlaku si vyžadujú dôkazy

Video, ktoré vyvolalo novú diskusiu, opisuje prostredie bývalej NAKA a prináša tvrdenia o údajnom psychologickom nátlaku na niektoré osoby zapojené do trestných konaní.

Medzi najzávažnejšie tvrdenia patria údajné pokusy ovplyvňovať výpovede, vytvárať tlak na osoby, ktoré odmietali vypovedať podľa predstáv vyšetrovateľov, či dokonca vyhrážky smerujúce voči rodinným príslušníkom.

Takéto tvrdenia nemožno považovať za preukázané iba preto, že zazneli vo videu. Ak by sa mali potvrdiť, museli by byť podložené ďalšími dôkazmi, napríklad dokumentáciou, komunikáciou, svedeckými výpoveďami alebo rozhodnutiami príslušných orgánov.

Osobitne citlivé sú tvrdenia týkajúce sa korešpondencie väznených osôb. Ak by existovali záznamy o zadržaní alebo manipulácii konkrétnych zásielok, práve takéto dokumenty by mohli umožniť objektívne preverenie toho, čo sa v jednotlivých prípadoch skutočne stalo.

Súdne rozhodnutie však otvorilo novú otázku

Februárové rozhodnutie Mestského súdu Bratislava I je dôležité predovšetkým z procesného hľadiska. Súd uviedol, že zistené pochybenia dosiahli intenzitu porušenia práva na obhajobu a obžalobu odmietol.

Prípad tým nezískal jednoduchú odpoveď typu „jedna strana mala pravdu a druhá nie“. Naopak, rozhodnutie ukázalo, aké významné sú pravidlá trestného konania aj pri vyšetrovaní ľudí, ktorí sami čelia podozreniam zo zneužitia právomocí.

Práve dodržiavanie procesných pravidiel je jednou zo základných podmienok dôvery v trestné konanie. Polícia má rozsiahle právomoci, no ich využívanie musí byť kontrolovateľné a musí podliehať zákonným limitom.

Zánik NAKA a ÚŠP zmenil celý systém

Spor o Čurillovcov nemožno oddeliť od širších zmien v slovenskom bezpečnostnom a justičnom systéme.

Úrad špeciálnej prokuratúry definitívne zanikol v marci 2024. Jeho agenda bola presunutá na iné organizačné zložky prokuratúry. V rovnakom roku došlo aj k reorganizácii policajného systému a zániku NAKA ako samostatnej organizačnej štruktúry.

Tieto zmeny vyvolali ostrú politickú diskusiu. Kritici upozorňovali na možné riziko straty špecializácie a kontinuity pri vyšetrovaní najzávažnejších prípadov. Vláda naopak argumentovala potrebou efektívnejšej organizácie bezpečnostných zložiek.

Európska komisia sa v Správe o právnom štáte 2025 venovala aj situácii na Slovensku, pričom hodnotenie sa stalo predmetom ďalšej politickej polemiky. Slovenské ministerstvo spravodlivosti zároveň vo svojej reakcii viaceré hodnotenia Komisie kritizovalo a označilo ich za nedostatočne objektívne.

Očistec ukazuje, že spor pokračuje

Napätie okolo fungovania bezpečnostných zložiek nezostalo iba pri starších prípadoch.

V júni 2026 sa na Špecializovanom trestnom súde začalo pojednávanie v kauze Očistec. Obžaloba sa týka údajných pomerov v najvyšších poschodiach polície a bezpečnostných zložiek a medzi obžalovanými je aj bývalý policajný prezident Tibor Gašpar.

V júli 2026 bolo pojednávanie prerušené z procesných dôvodov. Súd potreboval zabezpečiť ďalšie podklady vrátane správ z komunikačnej skupiny policajtov okolo Jána Čurillu; podľa dostupných informácií zároveň stále neboli predložené niektoré príkazy súvisiace s odpočúvaním kancelárií Čurillu a jeho kolegov.

Aj tento vývoj ukazuje, že otázky okolo zákonnosti policajných postupov zostávajú predmetom dokazovania a súdneho posudzovania.

Robert Fico a politický rozmer prípadu

Do širšieho konfliktu vstupuje aj premiér Robert Fico, ktorý sa dlhodobo vyjadruje kriticky k fungovaniu bezpečnostných zložiek počas predchádzajúcich vlád.

Po návrate k moci jeho vláda presadila rozsiahle zmeny v trestnej politike a organizácii bezpečnostných inštitúcií. Práve zrušenie ÚŠP a reorganizácia polície sa stali jednými z najspornejších krokov.

Video pritom interpretuje niektoré vyšetrovania ako súčasť širšieho politického zápasu a naznačuje, že trestné konania mohli byť použité na oslabenie politických protivníkov.

Takýto záver však nemožno automaticky vyvodiť zo samotnej existencie politického konfliktu. Na preukázanie politickej objednávky by boli potrebné konkrétne dôkazy, napríklad dokumentované pokyny, komunikácia alebo iné relevantné materiály.

Mimoriadne vážne tvrdenie o ohrození premiéra

Jednou z najcitlivejších častí celého materiálu je spôsob, akým video interpretuje niektoré tvrdenia v súvislosti s Robertom Ficom.

Z dostupného prepisu však nemožno spoľahlivo vyvodiť, že prezentované svedectvá dokazujú konkrétny plán na zavraždenie premiéra.

Ide o zásadný rozdiel medzi dramatickým titulkom a tým, čo skutočne vyplýva z obsahu. Tvrdenia o údajných praktikách vyšetrovania, nátlaku alebo vyhrážkach voči rodinným príslušníkom nemožno bez ďalších dôkazov premeniť na tvrdenie o existencii konkrétneho atentátneho plánu.

Úloha kajúcnikov zostáva citlivou otázkou

Samostatnou témou je využívanie výpovedí spolupracujúcich obvinených, takzvaných kajúcnikov.

Ich výpovede zohrávali významnú úlohu vo viacerých veľkých trestných kauzách. Zároveň však práve pri takýchto výpovediach vzniká otázka ich overiteľnosti a motivácie.

Ak osoba vypovedá výmenou za procesné alebo iné výhody, jej tvrdenia musia byť konfrontované s ďalšími dôkazmi. Samotná výpoveď nemôže automaticky nahradiť objektívne dokazovanie.

Video zároveň tvrdí, že niektoré osoby mali byť najprv vedené ako svedkovia a neskôr sa stali obvinenými po tom, čo neposkytli požadované výpovede. Aj v tomto prípade však treba rozlišovať medzi tvrdením konkrétneho svedka a právoplatne preukázaným systémovým postupom.

Prípad Milana Lučanského zostáva citlivým symbolom

Do verejnej debaty sa opakovane vracia aj prípad bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského, ktorý zomrel v decembri 2020 počas väzby.

Jeho smrť sa stala jedným zo symbolov rozdelenia slovenskej spoločnosti v otázkach polície, väzby a fungovania štátnych inštitúcií.

Pri hodnotení tejto udalosti je však potrebné vychádzať z oficiálnych záverov vyšetrovania a dostupných dôkazov. Politické interpretácie samy osebe nemôžu nahradiť výsledky vyšetrovania.

Čo bude rozhodujúce?

Najdôležitejšie bude sledovať ďalšie rozhodnutia súdov a výsledky procesov, ktoré sa jednotlivých aktérov týkajú.

Pri kauze Čurillovcov bude významné rozhodnutie o sťažnosti prokurátora proti odmietnutiu obžaloby. Pri kauze Očistec bude rozhodujúce pokračovanie dokazovania pred Špecializovaným trestným súdom.

Práve súdne rozhodnutia môžu oddeliť politické tvrdenia od toho, čo sa podarí skutočne preukázať.

Celý spor zároveň predstavuje širšiu skúšku slovenského právneho štátu. Polícia musí mať dostatočné právomoci na vyšetrovanie závažnej kriminality, no zároveň musí existovať účinná kontrola, ktorá zabráni ich zneužívaniu.

Rovnako musí platiť, že policajt, prokurátor, opozičný politik aj člen vlády majú v trestnom konaní rovnaké procesné práva.

Nové svedectvá preto môžu byť relevantným podnetom na preverovanie, samy osebe však nemôžu nahradiť dokazovanie. Rovnako ani politické vyhlásenia jednej či druhej strany nemôžu nahradiť rozhodnutie nezávislého súdu.

Spor okolo Čurillovcov, NAKA a ÚŠP tak zostáva otvorenou kapitolou slovenskej politiky a justície. O tom, čo sa skutočne stalo, však napokon nemajú rozhodnúť najhlasnejšie politické vyjadrenia, ale dôkazy, zákonné postupy a právoplatné rozhodnutia súdov.