Europoslanec Smeru Ľuboš Blaha zverejnil ostré video, v ktorom reagoval na politické a mediálne komentáre súvisiace s tragickými prípadmi násilia páchaného na ženách. Jeho vystúpenie okamžite otvorilo ďalšiu ostrú polemiku medzi vládnym a opozičným táborom.

Ľuboš Blaha vo svojom videu ostro kritizoval spôsob, akým podľa neho progresívni politici a časť médií reagujú na tragické prípady násilia voči ženám. Tvrdí, že pri podobných udalostiach dochádza k politizácii ľudských tragédií a k rozdielnemu posudzovaniu jednotlivých prípadov.

Blaha pritom hovoril najmä o takzvanom „dvojitom metri“. Podľa jeho interpretácie je verejná diskusia o násilí často vedená spôsobom, ktorý smeruje kritiku na širšiu spoločenskú skupinu alebo politický tábor, zatiaľ čo pri iných prípadoch sa podľa neho podobné závery neobjavujú.

Europoslanec svoju kritiku namieril aj na poslankyňu Vladimíru Marcinkovú. Vyčítal jej spôsob, akým komentovala jednu z nedávnych tragických udalostí, a obvinil ju z politizovania témy ochrany žien.

Svoje tvrdenia následne spojil aj s prípadom českého politika Dominika Feriho. Blaha poukazoval na jeho politické väzby a na skutočnosť, že Feri čelil vážnym obvineniam zo sexuálneho násilia. Samotná kauza Dominika Feriho je predmetom súdneho konania a jej jednotlivé právne okolnosti treba oddeľovať od politických hodnotení, ktoré vo svojom videu prezentoval Blaha.

Kritika opozície aj médií

Významná časť Blahovho vystúpenia sa týkala podľa neho rozdielneho prístupu k ženám pôsobiacim v politike. Ako príklady uviedol ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú, poslankyňu Romanu Tabákovú a ďalšie političky, ktoré sa v minulosti stali terčom ostrej kritiky zo strany svojich politických oponentov.

Blaha zároveň pripomenul vystupovanie bývalého premiéra Igora Matoviča a tvrdil, že jeho slovné útoky voči političkám boli v minulosti prehliadané časťou médií a politickej scény.

Podľa europoslanca z toho vyplýva, že deklarovaná ochrana žien je podľa neho zo strany progresívneho tábora často selektívna. Jeho kritika však predstavuje predovšetkým politické hodnotenie a interpretáciu, nie všeobecne potvrdený fakt.

Zastal sa aj Roberta Fica

Blaha sa vo videu vyjadril aj k premiérovi Robertovi Ficovi a jeho sporom s médiami. Tvrdil, že tvrdá politická kritika novinára alebo novinárky sama osebe podľa neho nemusí znamenať útok na ženy či na ženské hnutie.

Zároveň poukázal na podľa neho dlhodobú kritiku konzervatívnych političiek zo strany opozičných politikov a niektorých médií. Argumentoval, že rovnaké štandardy by podľa neho mali platiť bez ohľadu na politické presvedčenie osoby, ktorá je terčom kritiky.

Blaha pritom vo svojich verejných vystúpeniach dlhodobo používa veľmi ostrý politický jazyk. Na svojich sociálnych sieťach opakovane kritizuje progresívnych politikov, médiá aj opozičné strany.

Spor o ochranu žien prerastá do širšieho politického konfliktu

Jadrom aktuálnej polemiky tak nie je iba konkrétny tragický prípad, ale širší spor o to, ako má spoločnosť hovoriť o násilí páchanom na ženách.

Blaha tvrdí, že tragické udalosti sú podľa neho zneužívané na politické útoky a na podporu progresívnej agendy. Jeho kritici naopak môžu namietať, že upozorňovanie na rodovo podmienené násilie nemožno automaticky označovať za politické zneužívanie tragédie.

Práve tento rozdiel v interpretácii spôsobuje, že aj téma ochrany žien sa na Slovensku čoraz častejšie stáva súčasťou širšieho kultúrneho a politického konfliktu.

Sociálne siete opäť rozdelili verejnosť

Blahovo video sa stalo predmetom diskusií na sociálnych sieťach. Jeho podporovatelia oceňujú, že podľa nich otvorene pomenoval rozdielne štandardy v politickej a mediálnej debate. Oponenti mu naopak vyčítajú, že samotnú tému násilia používa na ďalšie prehlbovanie politickej polarizácie.

V podobne vyhrotenom tóne Blaha komunikuje aj pri ďalších politických témach. Jeho vlastný komunikačný kanál pravidelne prináša ostré odkazy smerované na progresívnych politikov a médiá.

Celá diskusia tak ukazuje hlbšiu priepasť medzi dvoma politickými tábormi na Slovensku. Jedna strana zdôrazňuje potrebu systematickej ochrany žien a pomenovania príčin násilia, druhá upozorňuje na riziko politizácie tragických udalostí a selektívneho prístupu k jednotlivým prípadom.

Jedno je však zrejmé: ochrana žien pred násilím zostáva mimoriadne citlivou témou a spôsob, akým o nej hovoria politici, médiá aj verejnosť, bude naďalej vyvolávať silné emócie.

Blahovo vystúpenie preto pravdepodobne nebude posledným slovom v tejto debate. Skôr ukazuje, ako rýchlo sa môže tragická spoločenská udalosť premeniť na ďalšiu kapitolu politického konfliktu medzi vládnou koalíciou, opozíciou a médiami.