Vyjadrenia bývalej ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej o kresťanstve, homosexuálnych vzťahoch a účasti Ježiša Krista na dúhovom pochode vyvolali medzi časťou slovenských veriacich mimoriadne búrlivú reakciu. Najtvrdšie sa proti nej postavil katolícky kňaz a teológ Štefan Mordel, ktorý jej adresoval otvorený list.

Kolíková mala spochybniť tradičný cirkevný výklad biblických textov týkajúcich sa vzťahov osôb rovnakého pohlavia. Podľa jej názoru sú niektoré časti Svätého písma vysvetľované zavádzajúcim spôsobom a Ježiš Kristus by sa dnes pravdepodobne postavil na stranu ľudí zúčastňujúcich sa dúhového pochodu.

Práve toto tvrdenie vyvolalo najväčší odpor. Kritici Kolíkovej sa pýtajú, na základe akého teologického vzdelania a cirkevnej autority rozhoduje o tom, čo by Ježiš podporoval. Podľa nich má každý občan právo vyjadriť svoj politický postoj, no verejný činiteľ by nemal svojvoľne meniť význam náboženského učenia.

Štefan Mordel jej preto položil priamu otázku: odkiaľ berie istotu, že jej osobný výklad Biblie je správny, zatiaľ čo učenie cirkvi označuje za klamlivé? Ak sa sama nepovažuje za veriacu, vyzval ju, aby nepoužívala biblické výroky ako nástroj politického boja.

Jeho reakcia nebola namierená iba proti jednej političke. Mordel varoval pred širším trendom, pri ktorom sa podľa neho tradičné kresťanské pojmy prispôsobujú aktuálnym politickým a kultúrnym požiadavkám. Tvrdí, že úlohou kresťanstva nie je meniť svoje učenie podľa spoločenskej popularity, ale zostať verné vlastným princípom.

Vystúpenie sa dotklo aj Kresťanskodemokratického hnutia. Duchovný kritizoval možnosť, že by KDH po voľbách spolupracovalo so stranami presadzujúcimi liberálnejší pohľad na manželstvo, rodinu a sexuálnu etiku. Predstaviteľom hnutia odkázal, že za spôsob využitia hlasov kresťanských voličov nenesú iba politickú, ale podľa jeho presvedčenia aj morálnu zodpovednosť.

Prípad však zároveň ukazuje, aké hlboké rozdelenie existuje v slovenskej spoločnosti. Jedna časť verejnosti chápe Kolíkovej slová ako prejav solidarity a snahu o tolerantnejší výklad kresťanstva. Druhá ich považuje za neoprávnené zasahovanie do učenia cirkvi a zneužívanie Kristovho mena na podporu konkrétnej politickej agendy.

Ani ostrý nesúhlas by však nemal prerásť do nenávisti voči ľuďom s odlišnou orientáciou alebo názorom. Teologický spor možno viesť dôrazne, no s rešpektom k ľudskej dôstojnosti. Samotný Mordel zdôrazňuje predovšetkým ochranu tradičného učenia, nie odopieranie základných práv iným občanom.

Najsilnejšia časť jeho odkazu smerovala priamo ku Kolíkovej. Ak chce hovoriť o Biblii a Ježišovi Kristovi, mala by podľa neho rešpektovať, že kresťanské učenie nevzniká podľa osobných politických preferencií. Ak ho odmieta, má na to právo, nemala by však vydávať vlastný názor za autentický hlas cirkvi.

Otvorený list tak spustil diskusiu, ktorá ďaleko presahuje hranice jedného výroku. Ide o otázku, kto má právo interpretovať Sväté písmo, kde sa končí politická sloboda prejavu a kde sa začína zodpovednosť voči viere miliónov ľudí.

Mordel odmietol mlčať a Kolíkovej nastavil tvrdé zrkadlo. Teraz sa čaká, či bývalá ministerka svoje slová podrobnejšie vysvetlí, alebo zostane pri presvedčení, že Ježiš by dnes stál na strane dúhového pochodu.