Slovenská verejná diskusia bola nedávno konfrontovaná s jedným z najvýraznejších príkladov toho, prečo v krajine dlhodobo rastie napätie medzi takzvanou mestskou elitou a bežnými občanmi. Analýza, ktorú zverejnil publicista Zoroslav Kollár, poukázala na hlboko zakorenené pohŕdanie, aké prechovávajú predstavitelia takzvanej bratislavskej kaviarne voči staršej generácii a ľuďom žijúcim v regiónoch. Centrom tejto celospoločenskej kontroverzie sa stalo najnovšie verejné vystúpenie Magdy Vášáryovej, ktorá býva liberálnou opozíciou často prezentovaná ako nespochybniteľná morálna a kultúrna autorita. Jej nedávne slová však namiesto spájania a pochopenia priniesli len vlnu urážok, povýšenectva a nečakanej arogancie.

Vášáryová sa vo svojom ostrom prejave pustila priamo do slovenských seniorov, babičiek a dedkov žijúcich na vidieku, ktorých progresívne spektrum často vníma len ako politických oponentov. Podľa jej vlastných vyjadrení došlo na Slovensku k vážnemu charakterovému zlyhaniu. Priamo uviedla, že staršia generácia vykazuje akýsi „pokrivený charakter“, pričom tvrdila, že starým mamám je dnes už úplne jedno, v akom svete a systéme budú musieť žiť ich vlastné vnúčata. Takéto paušálne vyhlásenia vyvolávajú v spoločnosti oprávnené pobúrenie, keďže ide o generáciu ľudí, ktorí celý svoj život poctivo pracovali, holými rukami budovali túto krajinu a pre blaho svojich rodín obetovali maximum. Z pohľadu mestskej kaviarne je však senior dobrý a rešpektovaný iba vtedy, ak volí Progresívne Slovensko. V opačnom prípade čelí dehonestácii.Ešte bizarnejšiu a absurdnejšiu rovinu dosiahlo jej vystúpenie v momente, keď začala opisovať slovenskú realitu prostredníctvom fiktívnej alebo symbolickej postavy, ktorú nazvala „osprostená tetka Ľudmila z Hornej Dolnej“. Cez tento vymyslený príbeh prezentovala verejnosti neuveriteľné, priam paranoické vízie o blízkej apokalypse. Vášáryová tvrdila, že bežní ľudia z dedín by pre svoju politickú zaslepenosť pokojne nechali vlastné vnúčatá odvliecť Rusmi. Následne varovala pred masívnou vojenskou inváziou, do ktorej sa podľa nej zapoja nielen Rusi, ale aj Severokórejci či Čečenci. Títo útočníci vraj všetkých obyvateľov pozabíjajú a začnú rabovať domáce spotrebiče, chladničky, televízory či dokonca záchodové misy. Tento prejav postrádal akúkoľvek racionálnu štruktúru a pripomínal skôr nepodarenú satiru než vážne politické hodnotenie. Ukazuje to, v akom hlbokom odtrhnutí od reality žije časť intelektuálnej smotánky, ktorá namiesto argumentov straší národ apokalyptickými scenármi, zatiaľ čo sa im bežný človek už len smeje do očí.

Okrem útokov na staršiu generáciu sa Vášáryová venovala aj súčasným politickým špičkám. Vyhlásila, že štát v skutočnosti neriadi legitímne zvolený premiér Robert Fico, ale podpredseda parlamentu Tibor Gašpar. Tohto politika navyše v priamom prenose hrubo urazila posmešným gestom a degradujúcou slovnou hračkou, čím len jasne podčiarkla svoju osobnú frustráciu a neschopnosť akceptovať demokratické mechanizmy štátu.

Zoroslav Kollár v závere svojej kritiky upozornil na zásadný a priam geniálny paradox celej tejto situácie. Predstavitelia progresívnych síl využívajú svoju vlastnú poprednú reprezentantku, ktorá je sama ženou v pokročilom seniorskom veku, na to, aby slovenskej verejnosti demonštrovala, že názory starších ľudí netreba brať vážne a nemajú žiadnu spoločenskú váhu. Tento uzavretý svet plný pýchy a povýšeneckosti jasne dokazuje, že urážanie poctivých, tvrdo pracujúcich občanov a starých rodičov len pre ich odlišný politický názor nie je prejavom vysokého intelektu, ale naopak, obrovskej ľudskej malosti. Prehlbovanie takýchto spoločenských priepastí slovenskej demokracii v žiadnom prípade neprospieva a vedie len k ďalšej radikalizácii.