Napätie okolo veterných elektrární pokračuje. Rozhodovanie o nových projektoch môže výraznejšie závisieť od miest a obcí

Slovensko opäť rieši otázku, ktorá v posledných mesiacoch vyvoláva ostré diskusie medzi politikmi, samosprávami, investormi aj obyvateľmi regiónov. Ide o plánovanie nových veterných parkov a o to, kto by mal mať pri ich umiestňovaní rozhodujúce slovo.

Podľa informácií prezentovaných v súvislosti s pripravovanými zmenami má byť pôvodne uvažovaný rozsah takzvaných akceleračných zón výrazne obmedzený. Dôležitejšiu úlohu by zároveň mali dostať dotknuté samosprávy.

Práve táto časť návrhu vyvolala pozitívne reakcie najmä medzi ľuďmi, ktorí dlhodobo upozorňujú na možné dopady veľkých veterných projektov na slovenskú krajinu.

Spor, ktorý rozdeľuje regióny

Veterná energetika patrí medzi témy, ktoré majú svojich podporovateľov aj výrazných kritikov.

Zástancovia poukazujú na potrebu modernizácie energetiky, diverzifikácie zdrojov a postupného znižovania závislosti od fosílnych palív. Veterné elektrárne môžu byť podľa nich súčasťou širšej energetickej stratégie Slovenska.

Oponenti však upozorňujú na úplne iné otázky. Obávajú sa predovšetkým zásahov do krajiny, vplyvu na charakter jednotlivých regiónov, hluku, ochrany prírody či možných dôsledkov pre obyvateľov žijúcich v bezprostrednej blízkosti plánovaných projektov.

Pre mnohé obce preto nejde iba o energetickú politiku. Ide aj o otázku, kto bude rozhodovať o tom, ako bude vyzerať ich bezprostredné okolie.

Väčšie slovo pre samosprávy?

Jedným z najdôležitejších bodov aktuálnej diskusie je práve postavenie miest a obcí.

Ak by sa pri ďalšom povoľovaní a plánovaní projektov vyžadoval výraznejší súhlas alebo účasť dotknutých samospráv, mohlo by to zásadne zmeniť spôsob, akým sa podobné projekty pripravujú.

Obce by tak nemuseli byť iba miestom, kde sa už rozhodnutý projekt následne realizuje. Mohli by mať podstatne väčší vplyv na to, či a za akých podmienok sa veľký energetický projekt v ich území uskutoční.

Práve tento aspekt je pre mnohých starostov a obyvateľov kľúčový.

Znamená to koniec veterných parkov?

Nie nevyhnutne.

Obmedzenie alebo zmena akceleračných zón automaticky neznamená, že sa na Slovensku prestanú pripravovať veterné elektrárne. Rovnako to nemusí znamenať definitívne odmietnutie veternej energie ako takej.

Podstatnou otázkou zostáva, aké pravidlá budú platiť pri konkrétnych projektoch a do akej miery bude možné zosúladiť energetické potreby štátu so záujmami regiónov.

Práve preto môže byť aktuálny vývoj skôr zmenou spôsobu rozhodovania než úplným koncom veternej energetiky.

Fico a vláda hovoria o inom prístupe

Téma zároveň získala politický rozmer. Vláda Roberta Fica dlhodobo zdôrazňuje potrebu ochrany strategických záujmov Slovenska a väčšej kontroly nad zásadnými rozhodnutiami, ktoré môžu ovplyvniť krajinu a energetiku.

Verejná diskusia okolo veterných parkov preto predstavuje aj širší spor o rovnováhu medzi rozhodnutiami štátu, investičnými záujmami a právom samospráv.

Nie je však presné označovať tento vývoj za „odchod Slovenska z EÚ“. Ide o domácu diskusiu o pravidlách plánovania energetických projektov. Slovensko zostáva členskou krajinou Európskej únie a samotná otázka veterných parkov nepredstavuje rozhodnutie o vystúpení z EÚ.

Kto bude mať posledné slovo?

Práve táto otázka môže byť v konečnom dôsledku dôležitejšia než samotný počet plánovaných turbín.

Ak bude mať štát hlavné slovo, môže jednoduchšie presadzovať strategické energetické projekty. Ak sa posilní úloha samospráv, miestni obyvatelia získajú väčšiu možnosť ovplyvniť projekty, ktoré môžu meniť charakter ich regiónu.

Investorom zase môže väčšia právna istota pomôcť pri plánovaní projektov, no zároveň môžu čeliť náročnejšiemu procesu získavania miestnej podpory.

Slovensko tak stojí pred komplikovanou úlohou: zabezpečiť dostatok energie a modernizovať energetickú infraštruktúru, ale zároveň rešpektovať prírodu, charakter regiónov a názor ľudí, ktorí v dotknutých oblastiach žijú.

Rozhodnutie môže mať širší význam

Aktuálny vývoj preto nemožno vnímať iba ako technickú zmenu v dokumentoch o energetike.

Môže ísť o precedens pre budúce veľké projekty – od energetiky až po inú strategickú infraštruktúru. Otázka totiž znie, do akej miery má o zásadných zmenách v konkrétnom regióne rozhodovať štát a do akej miery samotní obyvatelia prostredníctvom svojich samospráv.

Spor o veterné elektrárne sa preto pravdepodobne nekončí. Mení sa však jeho podoba.

A odpoveď na otázku, kto bude mať pri rozhodovaní posledné slovo – štát, investor alebo samospráva, môže výrazne ovplyvniť budúcnosť energetických projektov na Slovensku.