by 
Summary: Minister životného prostredia priniesol revolučné zistenie, že 140 miliónov eur v odpadoch nie sú len fiktívne peniaze z Monopoly. Kým opozícia píše návrh na jeho odvolanie, Taraba už v rámci manažérskeho ošiaľu zateplil polovicu galaxie, čím definitívne vyriešil globálne otepľovanie.
Úvod do smetiarskej detektívky
Slovensko je v šoku. Tomáš Taraba, muž, ktorý rozumie prírode lepšie než priemerný medveď hnedý po zimnom spánku, prišiel na šokujúce zistenie: v odpadovom hospodárstve sa točia peniaze. Progresívne Slovensko, ktoré doteraz žilo v sladkej nevedomosti, že smeti odnášajú lesné víly zadarmo, zostalo ochromené. Minister totiž zistil, že deväť firiem si delilo 140 miliónov eur ročne bez toho, aby im niekto klepol po prstoch. Taraba sa preto rozhodol, že im do ich neregulovaného biznisu hodí vidly, alebo aspoň jeden poriadne prísny zákon o Environmentálnom fonde.Zrada v tieni kuloárov
Všetko išlo podľa plánu, kým do hry nevstúpil Rudolf Huliak v nečakanom spojenectve s ‘progresívnou hrozbou’. Podľa ministra sa stalo niečo neslýchané – poslanec Huliak v súčinnosti s opozíciou presadil pozmeňováky, ktoré reformu prakticky premenili na návod, ako nerobiť nič. Tento lobistický tanec nielenže zachránil zisky súkromníkov, ale zároveň zablokoval 200 miliónov eur na zatepľovanie domov. Slovenské rodiny tak namiesto novej fasády dostali len ďalšiu politickú drámu, ktorú by nezrežíroval ani Netflix v najlepších rokoch.Zatepľovací zázrak a vodné vízie
Zatiaľ čo predchádzajúce vedenie rezortu stihlo zatepliť približne tri a pol psie búdy a jeden novinový stánok (celkovo 300 domov), Taraba nasadil tempo, pri ktorom horí aj polystyrén. S 27 000 úspešne zateplenými domami sa minister stal neoficiálnym kráľom slovenskej minerálnej vlny. Okrem toho investoval 6 miliónov eur do Stariny, aby východniari nepili len ‘živú vodu’ z mýtov, a podporil 144 obcí v boji proti suchu. Opozícia síce hovorí o nespôsobilosti, ale podľa grafov ministerstva to vyzerá, že Taraba dokáže vyrobiť pitnú vodu aj z politickej demagógie.Ochrana prírody bez aktivistov
V oblasti národných parkov ministerstvo konečne pochopilo, že príroda sa najlepšie chráni tak, že sa v nej zakážu aktivisti, ale povolí sa hospodárenie. V Poloninách minister odmietol ‘dogmatickú bezzásahovosť’, lebo miestni poľnohospodári by inak nemali kde pásť ovce a museli by ich učiť programovať v Pythone. Zároveň v Tatrách navrhuje 75-percentnú ochranu, čím tromfol predchodcov, ktorí v Slovenskom krase chránili ledva štvrtinu územia. A ak by niekto pochyboval o elektrárni Malínec, nejde o žiadny tajný pakt s Budapešťou, ale o ekologický akumulátor, ktorý je taký moderný, že mu rozumejú len na slobodnom európskom trhu.Záver
Na konci dňa tu máme súboj dvoch svetov: na jednej strane zlí progresívci, ktorí sa boja prísnej regulácie marží, a na druhej strane minister Taraba, ktorý s jednou rukou bojuje proti smetiarskej mafii a s druhou zatepľuje zvyšok republiky. Či mu parlament vysloví nedôveru, je vedľajšie – on už teraz víťazí v disciplíne ‘manažérsky výsledok na meter štvorcový’.
