Robert Fico opäť pritvrdil voči ďalšiemu financovaniu Ukrajiny z európskych mechanizmov. Premiér tvrdí, že Slovensko sa za jeho vlády nebude podieľať na nových úveroch ani finančných nástrojoch určených na podporu pokračovania vojny. Zároveň obhajoval pripravovanú modernizáciu slovenských zavlažovacích systémov cez model verejno-súkromného partnerstva.

Predseda vlády Robert Fico na tlačovej konferencii otvoril hneď niekoľko politicky citlivých tém. Jednou z nich bolo ďalšie financovanie Ukrajiny zo strany Európskej únie, druhou pripravovaný projekt obnovy slovenských zavlažovacích systémov.

Fico svoje stanovisko k Ukrajine formuloval jednoznačne. Podľa jeho slov Slovensko nebude súčasťou ďalších finančných mechanizmov, ktorými by sa členské štáty podieľali na financovaní potrieb Ukrajiny súvisiacich s pokračovaním vojny.

Premiér zároveň spojil túto otázku so širším sporom o európsku politiku a s pripravovanou žalobou Slovenska voči európskej regulácii. Tvrdí, že vláda je pripravená presadzovať vlastné stanovisko aj v prípade, ak to znamená konflikt s európskymi inštitúciami.

Slovensko nechce ďalší finančný záväzok

Fico uviedol, že Ukrajina podľa jeho názoru opätovne potrebuje ďalšie finančné zdroje, no Slovensko podľa neho nemá niesť ďalší záväzok spojený s takouto podporou.

Premiér pritom svoju pozíciu prezentuje ako dlhodobú politickú líniu vlády. Nejde podľa neho iba o jednorazové rozhodnutie, ale o odmietnutie ďalšieho zapájania Slovenska do mechanizmov, ktoré by mohli smerovať k financovaniu vojenského úsilia Ukrajiny.

Pri tejto téme je však potrebné rozlišovať medzi už schválenými európskymi mechanizmami a prípadnými novými rozhodnutiami. Súčasná európska finančná podpora Ukrajiny zahŕňa viacero nástrojov a nie všetky predstavujú nový úver prijímaný v danom okamihu.

Práve interpretácia budúceho financovania sa môže stať jedným z ďalších sporov medzi slovenskou vládou a európskymi partnermi.

Spor o ďalšiu podporu Ukrajiny pokračuje

Európska únia zároveň pokračuje v rokovaniach o tom, ako zabezpečiť financovanie Ukrajiny v ďalšom období. Diskusia sa týka nielen rozpočtovej podpory, ale aj obranných potrieb a možného využitia zmrazených ruských aktív.

Slovenská vláda však dlhodobo zdôrazňuje rozdiel medzi humanitárnou či ekonomickou pomocou a priamym financovaním vojenských potrieb.

Fico preto tvrdí, že Slovensko musí mať možnosť rozhodovať o tom, na akých finančných mechanizmoch sa bude podieľať.

Jeho kritici naopak upozorňujú, že rozhodnutia EÚ sa prijímajú v širšom európskom kontexte a že pozícia Slovenska môže viesť k ďalším sporom s členskými štátmi, ktoré podporu Ukrajiny považujú za otázku spoločnej európskej bezpečnosti.

Druhá veľká téma: slovenské zavlažovanie

Popri Ukrajine sa premiér venoval aj projektu modernizácie slovenských zavlažovacích systémov.

Slovensko čelí častejším obdobiam sucha, ktoré vytvárajú rastúci tlak na poľnohospodárstvo. Obnova rozsiahlej zavlažovacej infraštruktúry si pritom podľa odhadov môže vyžiadať stovky miliónov eur.

Vláda preto zvažuje model verejno-súkromného partnerstva, teda PPP.

Práve tento model však vyvoláva otázky opozície a časti poľnohospodárskej verejnosti.

Fico odmieta, že by súkromník získal kontrolu nad vodou

Premiér odmietol predstavu, že by pripravovaný projekt automaticky znamenal odovzdanie kontroly nad slovenskými vodnými zdrojmi zahraničnému investorovi.

Podľa jeho vysvetlenia by sa projekt mal týkať predovšetkým obnovy technickej infraštruktúry – potrubí, čerpadiel, kanálov a ďalších zariadení potrebných na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy.

Zároveň zdôraznil, že zatiaľ nebolo rozhodnuté o konkrétnom investorovi ani o definitívnej podobe celého projektu.

Do úvah sa v minulosti dostali aj Spojené arabské emiráty. Po rokovaniach slovenských predstaviteľov so zástupcami SAE sa verejne hovorilo o možnej spolupráci pri PPP projekte v slovenskom poľnohospodárstve.

Fico však upozorňuje, že rokovanie o možnom investorovi ešte neznamená rozhodnutie o jeho výbere.

Do projektu by podľa neho mohli vstúpiť aj banky, poľnohospodári alebo iní investori. Konkrétneho partnera by mala určiť súťaž.

Prečo vláda uvažuje o PPP?

PPP model umožňuje financovať veľké projekty prostredníctvom spolupráce štátu a súkromného partnera.

Súkromný partner môže zabezpečiť časť financovania, výstavbu alebo obnovu infraštruktúry a následne jej prevádzku počas dohodnutého obdobia. Štát potom plní svoje záväzky podľa podmienok zmluvy.

Fico ako príklad podobného modelu spomenul slovenskú diaľnicu R1.

Argument vlády je jednoduchý: ak by štát nemal okamžite k dispozícii stovky miliónov eur, PPP by mohlo umožniť realizovať rozsiahlu investíciu skôr.

Kritici však upozorňujú na dlhodobé finančné záväzky štátu a predovšetkým na potrebu zabezpečiť, aby strategická infraštruktúra zostala pod dostatočnou verejnou kontrolou.

Opozícia upozorňuje na riziko súkromného prevádzkovateľa

KDH už v minulosti požadovalo parlamentnú diskusiu o pripravovanom projekte.

Opozícia upozorňuje, že zavlažovacia infraštruktúra súvisí so strategickým zdrojom – vodou – a preto by pri prípadnom PPP projekte mali byť presne stanovené podmienky vlastníctva, prevádzky, kontroly aj cien.

Spor sa týka aj otázky, koľko finančných prostriedkov bolo na obnovu závlah pôvodne plánovaných.

Fico hovorí približne o 30 miliónoch eur, ktoré podľa neho predchádzajúca vláda ponechala v strategickom pláne. KDH pracuje s údajom približne 32 miliónov eur a tvrdí, že finančné prostriedky na obnovu boli už v strategickom pláne vyčlenené.

Rozdiel v číslach však predstavuje iba časť problému.

Hlavná otázka znie, či bude možné za dostupné verejné zdroje obnoviť celý systém, alebo bude potrebné zapojiť aj súkromný kapitál.

Sucho zvyšuje význam zavlažovania

Problematika zavlažovania nadobúda väčší význam aj v dôsledku meniacej sa situácie s vodou.

Poľnohospodári upozorňujú, že riešením nemusia byť iba nové alebo opravené potrubia. Potrebné je podľa nich budovať komplexnejší systém hospodárenia s vodou.

Do úvahy prichádza zadržiavanie vody v krajine, obnova vodných nádrží, efektívnejšie využívanie existujúcich zdrojov a lepšia spolupráca medzi štátom a poľnohospodármi.

Vláda preto avizovala aj Národnú komisiu pre vodu a sucho, ktorá má koordinovať postup viacerých rezortov.

Opozičné strany tento krok vítajú, zároveň však upozorňujú, že samotná komisia nenahradí konkrétne investície.

Fico spája európsky spor s otázkou slovenských záujmov

Premiér sa počas vystúpenia vyjadril aj k pripravovanej žalobe Slovenska súvisiacej s európskou reguláciou.

Podľa Fica má slovenská vláda dostatočné odborné kapacity na prípravu právnych krokov a samotná žaloba preto podľa neho nebude znamenať zásadné dodatočné náklady.

Zároveň priznal, že každý súdny spor prináša riziko úspechu aj neúspechu.

Fico však tvrdí, že vláda nemôže automaticky ustupovať iba preto, že sa dostane do konfliktu s európskymi inštitúciami.

Tento postoj zapadá do širšej politickej línie vlády, ktorá zdôrazňuje národné rozhodovanie a väčšiu kontrolu Slovenska nad strategickými otázkami.

Dve témy, jeden politický odkaz

Tlačová konferencia tak spojila dve na prvý pohľad odlišné témy.

Na jednej strane stojí voda, zavlažovanie a budúcnosť slovenského poľnohospodárstva. Na druhej strane financovanie Ukrajiny a vzťah Slovenska k európskym rozhodnutiam.

V oboch prípadoch Fico zdôrazňuje rovnaký princíp – Slovensko podľa neho musí mať možnosť presadzovať vlastné záujmy a odmietnuť rozhodnutia, ktoré vláda považuje za nevýhodné.

Pri zavlažovaní však zostáva otvorených viacero otázok. Zatiaľ nie je definitívne známy konkrétny investor, konečná podoba PPP modelu ani presný spôsob financovania.

Pri Ukrajine zase zostáva otvorené, ako sa bude európska finančná podpora vyvíjať a aký postoj zaujme Slovensko pri ďalších rokovaniach.

Čo bude nasledovať?

Najbližšie obdobie môže byť rozhodujúce pre obe otázky.

Pri zavlažovacích systémoch bude dôležité, či vláda predstaví transparentný projekt s jasnými pravidlami, kontrolnými mechanizmami a zárukami ochrany verejného záujmu.

Pri Ukrajine bude Slovensko čeliť ďalším rokovaniam na európskej úrovni. Fico už teraz deklaruje, že za jeho vlády Slovensko nebude podporovať nové mechanizmy, ktoré by podľa jeho interpretácie znamenali ďalšie financovanie pokračovania vojny.

Politický spor sa tým pravdepodobne nekončí.

Naopak, otázka peňazí pre Ukrajinu, budúceho smerovania EÚ a zároveň spôsobu, akým Slovensko investuje do vlastnej strategickej infraštruktúry, môže patriť medzi najvýraznejšie politické témy ďalšieho obdobia.

Jedno je zatiaľ jasné: Robert Fico svoj postoj formuloval jednoznačne. Slovensko podľa neho nemá byť súčasťou nových európskych finančných mechanizmov na podporu Ukrajiny, zatiaľ čo pri slovenskej vode chce vláda hľadať vlastný spôsob, ako zabezpečiť miliardové investície do budúcnosti poľnohospodárstva.