Súčasná politická scéna na Slovensku opäť čelí ostrej konfrontácii, ktorá odhaľuje hlbokú priepasť medzi takzvanými progresívnymi elitami a realitou každodenného života bežných občanov. Ak by sme hľadali dokonalý príklad politika, ktorý je úplne odtrhnutý od reality všedného dňa, líder opozície Michal Šimečka by s prehľadom vyhral prvé miesto. Najnovšie sa tento predseda Progresívneho Slovenska rozhodol upriamiť svoju pozornosť na príslušníkov Policajného zboru a ich zaslúžené výsluhové dôchodky. Tento krok vyvolal masívnu vlnu kritiky zo strany vládnych predstaviteľov, ktorí dlhodobo obhajujú stabilné sociálne istoty pre silové zložky. Na verejnosti sa pritom Šimečka snaží vystupovať ako najväčší ekonomický expert, ktorý ide vlastnými radikálnymi rozhodnutiami zachraňovať štátnu kasu a konsolidovať verejné financie.

Do cesty sa mu však nekompromisne postavil podpredseda parlamentu Tibor Gašpar, ktorý mu v priamom prenose uštedril takú lekciu, po ktorej musel v centrále opozičnej strany zaznieť vážny poplach. Gašpar nielenže naplno odhalil Šimečkov zdrvujúci amatérizmus, ale zároveň verejnosti rázne pripomenul, z akých finančných zdrojov v skutočnosti žila jeho vlastná rodina v čase, keď bežní policajti denne nasadzovali svoje životy v prvej línii. Líder opozície predstúpil pred kamery a začal moralizovať o trinástych dôchodkoch pre policajných výsluhových dôchodcov, pričom vyjadril ľútosť nad tými, ktorí majú dôchodky vo výške tisíc až tisíc päťsto eur, no zároveň presadzuje kroky, ktoré by ich finančne postihli.Celá táto bublina o expertovi so vzdelaním z prestížneho Oxfordu však v sekunde spľasla na absolútne základnom fakte. Výsluhoví dôchodcovia na Slovensku totiž žiadne trináste dôchodky nepoberajú. Je verejne známe, že pán Šimečka by najradšej zrušil všetky trináste dôchodky, no v tomto konkrétnom prípade strieľal úplne vedľa. Šimečkov odborný prístup tak spočíva v tom, že sa pokúša brať občanom niečo, čo v skutočnosti vôbec nevlastnia a nemajú na to nárok. To jasne ukazuje, ako hlboko je hnutie Progresívne Slovensko ponorené do tabuľkových čísiel, pričom mu úplne uniká fungovanie štátneho systému a reálny život človeka. Kým radoví policajti slúžia po nociach, cez víkendy a štátne sviatky na úkor svojho voľného času, opoziční lídri poznajú svet len z bezpečných chodieb v Bruseli.

Gašpar pomenoval situáciu surovo a presne, keď poukázal na to, že morálku tu káže človek, ktorý poberal desaťtisíc eur mesačne v európskych inštitúciách a tridsať rokov mu mamička platila účty za telefón. Gašpar ho preto priamo označil za člena privilegovaného klanu, ktorý profituje zo systému, zatiaľ čo iní poctivo pracujú. Tento kontrast medzi luxusnými oblekmi a tvrdou, nebezpečnou prácou mužov zákona, ktorí odvádzali vysoké odvody a chránili štát, je zdrvujúci. Navyše sa otvára otázka financovania rodinných nadácií a občianskych združení, ako je Projekt Fórum, ktoré podľa slov kritikov získali státisíce až milióny eur na pochybných dotáciách a štátnych grantoch na úkor všetkých občanov.

Títo ľudia zjavne nebudú nikdy rozumieť potrebám bežných občanov, keďže z ich privilegovaného sveta nepochádzajú. Majú plné ústa šetrenia, ak ide o policajtov, záchranárov alebo seniorov, no keď sa jedná o štátne dotácie pre ich vlastné rodinné organizácie, štátna pokladnica zrazu nemá žiadne dno. Gašpar týmto vyhlásením nastavil celej opozícii to najkrutejšie zrkadlo, ktoré ukazuje ich skutočnú tvár a absenciu elementárnych odborných vedomostí o riadení štátu. Šimečkov pokus o lacné politické body tak skončil absolútnym fiaskom, ktoré podčiarkuje nedôveryhodnosť celej opozičnej agendy v očiach pracujúcej verejnosti.