by 
Bratislava – Verejná debata o majetkových pomeroch slovenských politikov sa opäť vyostrila. Tentoraz sa do centra pozornosti dostala poslankyňa Progresívneho Slovenska Zuzana Mesterová a jej bývanie v Bratislave. Tému otvoril europoslanec Ľuboš Blaha, ktorý vo videu zverejnenom 23. septembra upozornil na nehnuteľnosti spájané s poslankyňou a zároveň kritizoval spôsob, akým o majetku politikov informujú médiá.
Blaha vo videu poukazuje na bývanie Mesterovej v lukratívnej lokalite Bratislavy a porovnáva ho s medializáciou vlastnej nehnuteľnosti. Tvrdí, že pri politikoch Smeru-SD médiá venujú majetkovým otázkam podstatne väčšiu pozornosť, zatiaľ čo pri predstaviteľoch Progresívneho Slovenska podľa neho rovnaký meter neplatí.
Práve toto porovnanie sa stalo hlavnou témou jeho vystúpenia. Blaha kritizoval najmä Aktuality a novinárov Tomáša Kyseľa a Petra Bárdyho. Podľa jeho názoru médiá pri niektorých politikoch skúmajú spôsob nadobudnutia majetku veľmi podrobne, zatiaľ čo v prípade Mesterovej podľa neho podobné otázky nekladú.
Mesterová svoj byt uvádza v majetkovom priznaní
Aktuality zároveň vo vlastnom článku upozornili, že Zuzana Mesterová na rozdiel od poslanca Jána Mažgúta svoj byt uvádza v majetkovom priznaní. Téma jej bývania sa dostala do verejnej diskusie aj počas televíznej politickej debaty na TA3, kde ju otvoril práve Mažgút.
To je dôležitý rozdiel oproti tvrdeniu, že by jej nehnuteľnosť bola úplne mimo verejne dostupných majetkových údajov.
Blaha však vo svojom videu otvoril inú otázku: podľa neho by verejnosť mala vedieť, akým spôsobom bolo takéto bývanie financované a či majetkové priznanie poskytuje dostatočný obraz o celkovom majetku rodiny.
Otázky okolo ďalších nehnuteľností
Europoslanec vo videu spomína okrem bratislavského bývania aj nehnuteľnosti spájané s rodinou Mesterovej v Košiciach. Hovorí o dome a ďalšom byte a na základe vlastných odhadov naznačuje, že celková hodnota nehnuteľností môže byť veľmi vysoká.
Tieto sumy však nemožno považovať za oficiálne stanovenú trhovú hodnotu. Ide o odhady a tvrdenia prezentované Blahom a následne citované niektorými médiami. Jedno z medializovaných zhrnutí napríklad uvádza, že okrem bratislavskej nehnuteľnosti má rodina vlastniť byt v meštianskom dome v centre Košíc a že v minulosti bola vo vlastníctve rodiny aj nehnuteľnosť v Stakčíne.
Bez kompletného preverenia vlastníckych vzťahov, nadobúdacích cien, prípadných úverov a ďalších finančných zdrojov však samotný vzhľad alebo lokalita nehnuteľnosti neumožňujú určiť, koľko rodina za majetok skutočne zaplatila ani z akých zdrojov ho financovala.
Blaha porovnáva prípad so svojou vilou
Jedným z hlavných argumentov Blahu je porovnanie s medializáciou jeho vlastného bývania. V uplynulých týždňoch sa médiá venovali jeho novej vile v Bratislave. Denník N zároveň informoval o spore medzi Blahom a médiami týkajúcom sa zverejňovania informácií o bývaní politikov a novinárov.
Blaha tvrdí, že v jeho prípade médiá skúmali nehnuteľnosť intenzívnejšie a podľa neho vytvárali tlak na vysvetlenie pôvodu financií. Preto teraz požaduje rovnakú mieru pozornosti aj pri majetku opozičných politikov.
Jeho kritika smeruje najmä k otázke, či by mali médiá používať rovnaké kritériá bez ohľadu na politickú príslušnosť osoby.
Téma majetkových priznaní zostáva citlivá
Majetkové priznania politikov sú jedným z nástrojov verejnej kontroly. Samotné vlastníctvo drahšej nehnuteľnosti však automaticky neznamená porušenie zákona ani nepreukazuje nelegálny pôvod finančných prostriedkov.
Pri hodnotení podobných prípadov je preto potrebné rozlišovať medzi tým, čo je uvedené v oficiálnom majetkovom priznaní, čo tvrdí konkrétny politik, čo uvádzajú médiá a čo je skutočne doložené dokumentmi.
V prípade Mesterovej dostupné informácie potvrdzujú, že jej byt je predmetom verejnej politickej diskusie a že ho podľa Aktualít uvádza vo svojom majetkovom priznaní.
Blahove najnovšie vystúpenie však posunulo debatu ďalej – od otázky, či politik nehnuteľnosť vlastní, k otázke, ako bola nadobudnutá a či médiá venujú rovnakú pozornosť majetku politikov z rôznych politických táborov.
Zostáva niekoľko otvorených otázok
Kľúčovou otázkou tak zostáva, či existujú verejne dostupné dokumenty, ktoré by umožnili presne určiť nadobúdaciu cenu jednotlivých nehnuteľností, spôsob ich financovania a vlastnícke podiely jednotlivých členov rodiny.
Rovnako zostáva predmetom politickej diskusie otázka, či médiá pristupujú k majetkovým témam všetkých verejných predstaviteľov rovnakým spôsobom.
Blaha vo svojom videu tvrdí, že ide o príklad „dvojitého metra“. Toto je však jeho politická interpretácia situácie, nie nezávisle potvrdený fakt. Kritika médií a reakcie jednotlivých aktérov preto zostávajú súčasťou prebiehajúceho politického sporu.
Prípad tak pravdepodobne zostane predmetom ďalšej verejnej diskusie, najmä vzhľadom na to, že majetkové pomery politikov patria medzi témy, ktoré verejnosť prirodzene sleduje z hľadiska transparentnosti a konfliktu záujmov.
