Deň veľkej pravdy: Fico v Slavíne ostro prehovoril o vojne, histórii a mieri

Premiér Robert Fico počas spomienkového podujatia pri príležitosti 80. výročia oslobodenia Bratislavy vystúpil v Slavíne s prejavom, v ktorom zdôraznil význam historickej pamäti, obetí druhej svetovej vojny a potrebu diplomatického riešenia súčasných konfliktov.

Fico priznal, že pred vystúpením cítil veľkú nervozitu. Pôvodne mal pripravený štandardný prejav venovaný výročiu oslobodenia Bratislavy, no atmosféra na Slavíne a pohľad na hroby mladých vojakov podľa jeho slov zmenili jeho vystúpenie.

„Tisíce mladých chlapcov ležia v tomto tichu,“ pripomenul premiér. Poukázal pritom na vojakov, ktorí mali iba približne 20 či 21 rokov a nikdy nedostali možnosť založiť si rodinu, postaviť dom či prežiť bežný život.

Kritika neprítomnosti európskych ambasád

Jednou z najostrejších častí Ficovho prejavu bola kritika rozhodnutia niektorých veľvyslancov krajín Európskej únie nezúčastniť sa podujatia. Premiér tvrdil, že dôvodom bola prítomnosť predstaviteľov Ruska a Bieloruska.

Fico odmietol chápať diplomaciu ako priestor na bojkot či ignorovanie druhej strany. Podľa neho je úlohou diplomatov komunikovať aj vtedy, keď medzi jednotlivými štátmi existujú zásadné názorové rozdiely.

„Povinnosťou veľvyslancov nie je trucovať, ale pracovať,“ odkázal.

Zároveň sa pýtal, ako by sa na dnešný svet pozerali mladí vojaci pochovaní na Slavíne, keby vedeli, že desaťročia po ich smrti sa politici a diplomati nedokážu stretnúť pri spoločnej spomienke len preto, že medzi nimi existujú politické rozpory.

Spomenul obete Červenej armády

Premiér vo svojom prejave viackrát zdôraznil obrovské ľudské straty národov bývalého Sovietskeho zväzu počas druhej svetovej vojny. Hovoril o viac ako 21 miliónoch obetí a pripomenul, že bez ich obetí by podľa neho dnešná slobodná Európa vyzerala úplne inak.

Osobitne spomenul Nikolaja Afonina a Vasilija Jurina, mladých vojakov, ktorí zahynuli v roku 1945. Ich príbehy použil ako pripomienku toho, že za historickými udalosťami sa nesmú stratiť konkrétne ľudské osudy.

Fico zároveň vyzval na rešpektovanie všetkých obetí vojny bez ohľadu na ich národnosť.

Ostro sa vyjadril aj k súčasnej vojne

V druhej časti prejavu sa premiér presunul k aktuálnej geopolitickej situácii. Kritizoval pokračujúce zbrojenie a rastúce výdavky na vojenskú techniku v Európe.

Podľa Fica by sa európske krajiny mali namiesto neustáleho zvyšovania vojenských kapacít viac sústrediť na diplomaciu, rokovania a hľadanie možností na ukončenie konfliktu.

Položil tiež otázku, či by o rozsiahlych výdavkoch na zbrojenie nemali rozhodovať samotní občania. Upozornil, že peniaze vynaložené na nové zbraňové systémy by podľa neho mohli chýbať v zdravotníctve, školstve, infraštruktúre či pri zlepšovaní životnej úrovne obyvateľov.

„Nechceme byť zatiahnutí do cudzích záujmov“

Fico zdôraznil, že Slovensko síce nie je veľmocou, no podľa neho má vzhľadom na vlastnú historickú skúsenosť právo hovoriť otvorene o potrebe mieru.

Spomenul Slovenské národné povstanie, boje na Dukle aj generácie Slovákov, ktoré zažili hrôzy vojny.

„Nechceme, aby matky plakali nad rakvami svojich synov,“ zaznelo v jeho prejave.

Premiér zároveň odmietol podľa vlastných slov skresľovanie histórie, cenzúru názorov a politické diktáty. Za najdôležitejšie posolstvo zo Slavína označil mier.

Záver patril výzve na pokoj

Fico svoje vystúpenie uzavrel pripomenutím, že historická pamäť by podľa neho nemala byť nástrojom politických konfliktov. Naopak, má byť varovaním pred tým, čo môže priniesť vojna.

Slovensko si podľa premiéra musí pamätať obete druhej svetovej vojny a zároveň robiť všetko pre to, aby sa podobná tragédia neopakovala.

Jeho záverečné posolstvo bolo jednoznačné: mier sa podľa neho nebuduje novými raketami a eskaláciou konfliktov, ale rešpektom, diplomaciou, historickou pamäťou a schopnosťou viesť dialóg aj s tými, s ktorými nesúhlasíme.