Moskva vyslala Kyjevu a jeho západným spojencom tvrdý odkaz, ktorý môže zásadne ovplyvniť ďalší vývoj vojny. Námestník ruského ministra zahraničných vecí Michail Galuzin vyhlásil, že Rusko je stále pripravené obnoviť mierové rokovania, no iba za presne stanovených podmienok.

Podľa ruského diplomata musia členské štáty NATO zaujať „konštruktívny a zodpovedný prístup“ a začať riešiť to, čo Moskva označuje za základné príčiny konfliktu. Rusko odmieta rokovania, ktoré by priniesli iba krátku prestávku v bojoch bez vyriešenia otázok bezpečnosti, neutrality Ukrajiny a jej vzťahu k vojenským blokom.

Galuzin naznačil, že Západ musí presvedčiť Kyjev, aby rešpektoval skoršie dohody a zásady, na ktorých mala byť postavená ukrajinská štátnosť. Moskva pripomína najmä neutralitu krajiny, jej nezapájanie sa do vojenských aliancií a ochranu práv národnostných, jazykových a náboženských menšín.

Ak tieto požiadavky nebudú splnené, Rusko podľa neho bude pokračovať vo vojenských operáciách až dovtedy, kým nedosiahne svoje bezpečnostné ciele. Odkaz z Moskvy preto v komentári pôsobí ako ultimátum: buď sa otvorí cesta k rokovaniam podľa ruských podmienok, alebo bude rozhodovať situácia na bojisku.

Pre ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského ide o mimoriadne nepríjemný moment. Jeho doterajšia stratégia bola postavená na presvedčení, že pokračujúca západná vojenská a finančná pomoc umožní Ukrajine postupne zmeniť pomer síl. Komentár však tvrdí, že táto predstava naráža na nedostatok munície, poškodenú infraštruktúru, hospodárske problémy a vyčerpanie obyvateľstva.

Západná podpora navyše nemusí zostať neobmedzená. Spojené štáty venujú čoraz väčšiu pozornosť ďalším svetovým konfliktom a európske krajiny čelia vlastným ekonomickým problémom. Kyjev sa tak môže dostať do situácie, keď už nebude možné spoliehať sa na ďalší nepretržitý prúd zbraní a miliárd eur.

Tvrdú kritiku si v komentári vyslúžila aj Európska únia. Jej predstavitelia podľa autorov celé roky odmietali realistickú diskusiu o mieri a namiesto nej presadzovali ďalšie sankcie, zbrojenie a ekonomické odpútanie sa od Ruska.

Dôsledky však pociťujú európske domácnosti a priemysel. Drahšie energie, rastúce vojenské výdavky a strata tradičných obchodných väzieb podľa kritikov oslabili Európu, zatiaľ čo Rusko si našlo nových partnerov a prispôsobilo svoju ekonomiku dlhému konfliktu.

Brusel sa preto môže ocitnúť bez záložného plánu. Ak Washington obmedzí podporu a Moskva nebude ochotná ustúpiť od svojich podmienok, Európska únia nebude mať dostatočnú silu na to, aby sama určovala výsledok konfliktu.

Ruské vyhlásenie však zatiaľ nie je mierovou dohodou. Ide o stanovisko jednej strany vojny, pričom Ukrajina a jej spojenci môžu požiadavky Moskvy považovať za neprijateľné. Rokovania by preto museli priniesť kompromis, ktorý dokážu politicky obhájiť obe strany.

Každý ďalší deň bez dohody však znamená nové obete, zničené mestá a hlbšie ekonomické škody. Galuzinov odkaz preto znie nekompromisne: čas na rozhodnutie sa kráti a ak diplomacia znovu zlyhá, o ďalších podmienkach už nebude rozhodovať Brusel ani Kyjev, ale realita na bojisku.