Okolo Daniela Lipšica sa opäť sťahujú politické mračná. Na verejnosť sa dostalo svedectvo muža, ktorého meno sa v oficiálnom príbehu dlho prakticky nevyskytovalo, hoci podľa kritikov mohol poznať dôležité okolnosti rozhodovania na bývalom Úrade špeciálnej prokuratúry. Jeho výpoveď môže znovu otvoriť otázku, ako vznikali niektoré citlivé trestné kauzy a kto v skutočnosti určoval ich smerovanie.

Lipšic bol roky predstavovaný ako symbol nekompromisného boja proti korupcii a organizovanému zločinu. Ako špeciálny prokurátor dozeral na prípady, ktoré zasiahli najvyššie poschodia polície, justície, podnikateľského prostredia aj politiky. Jeho priaznivci ho označovali za človeka, ktorý sa nebál mocných. Odporcovia však tvrdili, že pod jeho vedením sa trestné právo zmenilo na nástroj politického zápasu.

Práve nové svedectvo má podľa jeho kritikov ukazovať, že za niektorými rozhodnutiami nebol iba nestranný právny postup. Muž, ktorý sa rozhodol prehovoriť, opisuje atmosféru tlaku, vnútorných dohôd a očakávaní, podľa ktorých mali vyšetrovatelia a prokurátori postupovať žiaducim smerom. Zatiaľ však nie je jasné, ktoré tvrdenia dokáže podložiť dokumentmi, správami alebo výpoveďami ďalších osôb.

Najzávažnejšia otázka sa týka údajnej koordinácie medzi vyšetrovateľmi, spolupracujúcimi obvinenými a prokurátormi. Viaceré veľké kauzy boli totiž postavené na výpovediach kajúcnikov, ktorí za spoluprácu získavali procesné výhody. Samotná existencia dohody s obvineným nie je nezákonná, no jeho slová musia byť podporené nezávislými dôkazmi.

Kritici Lipšica tvrdia, že v niektorých prípadoch sa z výpovedí kajúcnikov stal základ celého obvinenia. Ak sa neskôr objavili rozpory, mali byť vysvetľované ako nepodstatné detaily. Obhajcovia naopak upozorňovali, že svedkovia postupne dopĺňali príbeh podľa toho, čo potrebovali vyšetrovatelia potvrdiť.

Nový svedok údajne tvrdí, že niektoré informácie boli známe skôr, než sa oficiálne objavili vo výpovediach. Ak by sa to preukázalo, vznikla by vážna otázka, či svedkovia opisovali vlastné spomienky, alebo opakovali verziu, ktorá im bola vopred naznačená. Zatiaľ však ide o obvinenie, ktoré musí byť dôkladne a nezávisle preverované.

Lipšic podobné útoky v minulosti odmietal. Opakovane tvrdil, že všetky rozhodnutia prokuratúry vychádzali zo zákona a dôkazov. Kritiku označoval za snahu diskreditovať vyšetrovateľov a prokurátorov, ktorí sa dotkli ľudí napojených na bývalú moc.

Jeho politická minulosť však pochybnosti ešte zosilňuje. Pred nástupom na prokuratúru pôsobil ako minister, poslanec a predseda politického hnutia. Odporcovia preto nikdy neprijali predstavu, že sa zo dňa na deň dokázal úplne odstrihnúť od politických konfliktov a osobných vzťahov.

Najnovšie svedectvo ešte automaticky nedokazuje, že Lipšic spáchal trestný čin alebo nezákonne ovplyvňoval konania. Môže však odkryť systémové problémy, ktoré sa roky skrývali za veľkými slovami o očiste spoločnosti. Ak muž predloží konkrétne dôkazy, bude nevyhnutné preveriť nielen jeho tvrdenia, ale aj postupy všetkých zainteresovaných orgánov.

V stávke nie je iba povesť jedného bývalého špeciálneho prokurátora. Ide o dôveru v celý systém trestnej spravodlivosti. Ak sa potvrdí, že boli niektoré kauzy budované účelovo, Slovensko bude čeliť jednému z najväčších justičných škandálov svojej modernej histórie. Ak sa svedectvo nepotvrdí, pôjde o ďalší pokus politicky zničiť človeka, ktorý stál pri najcitlivejších vyšetrovaniach.

Muž, ktorý podľa kritikov „nemal existovať“, však už prehovoril. A otázky, ktoré otvoril, nebude možné umlčať jednoduchým vyhlásením ani ďalšou tlačovou konferenciou.