BRUSEL – Slovenský europoslanec Erik Kaliňák v Európskom parlamente vystúpil s kritikou viacerých oblastí súčasnej politiky Európskej únie. Vo svojich vyjadreniach sa venoval najmä sankciám voči Rusku, vojne na Ukrajine, cenám energií, Green Dealu a otázke konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva.

Kaliňák svoje postoje prezentoval v politickej diskusii, v ktorej poukazoval na podľa neho problematické dôsledky niektorých rozhodnutí prijatých na úrovni EÚ. Jeho vystúpenie sa dotklo aj rozdielov medzi členskými štátmi v oblasti cien energií a spôsobu, akým Únia reaguje na energetickú a bezpečnostnú situáciu.

Kritika sankcií voči Rusku

Jednou z tém, ktorým sa Kaliňák venoval, boli sankcie prijaté Európskou úniou v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu.

Europoslanec argumentoval, že sankcie podľa jeho názoru nepriniesli očakávaný výsledok v podobe ukončenia vojny. Kritizoval zároveň podľa neho rozdielny prístup k jednotlivým druhom ruského tovaru a upozornil na otázku dostupnosti pohonných látok a energií.

Jeho argumentácia predstavuje politický postoj k účinnosti sankčnej politiky. Samotná otázka vplyvu sankcií na ruskú ekonomiku, európske hospodárstvo a priebeh vojny zostáva predmetom širšej politickej a ekonomickej diskusie.

Energetika a rozdielne ceny v členských štátoch

Významnú časť vystúpenia tvorila aj energetika. Kaliňák upozornil na rozdiely v cenách elektrickej energie medzi jednotlivými časťami Európskej únie.

Podľa jeho názoru by EÚ mala venovať väčšiu pozornosť vytvoreniu podmienok, ktoré by zabránili tomu, aby štáty v strednej a východnej Európe čelili výrazne vyšším energetickým nákladom než niektoré západné krajiny.

Otázka dostupnosti energií je zároveň jednou z priorít, ktorým sa európske inštitúcie v roku 2026 venujú. Európska rada zaradila dostupnú energiu, energetickú transformáciu, priemysel a inovácie medzi oblasti súvisiace s posilňovaním konkurencieschopnosti EÚ.

Spor o Green Deal

Ďalšou témou bola európska klimatická politika a takzvaný Green Deal.

Kaliňák vyjadril kritický postoj k pravidlám a opatreniam spojeným s európskou zelenou transformáciou. Tvrdil, že niektoré opatrenia môžu zvyšovať náklady pre podniky a obyvateľov a podľa jeho názoru negatívne vplývať na konkurencieschopnosť európskeho priemyslu.

Európska komisia a ďalšie inštitúcie EÚ však konkurencieschopnosť a zelenú transformáciu prezentujú ako oblasti, ktoré sa majú navzájom podporovať. Európsky parlament napríklad v septembri 2026 podporil sprísnenie pravidiel uhlíkového mechanizmu na hraniciach s cieľom chrániť podniky EÚ pred konkurenčnou nevýhodou voči dovozom z krajín s odlišnými klimatickými pravidlami.

Diskusia sa preto netýka iba samotného cieľa znižovania emisií, ale aj otázky, akým spôsobom má EÚ nastaviť pravidlá tak, aby európske firmy zostali konkurencieschopné.

Konkurencieschopnosť Európy pod tlakom

Téma konkurencieschopnosti patrí v súčasnosti medzi hlavné priority európskych inštitúcií.

Podľa analýzy Európskej parlamentnej výskumnej služby zverejnenej v septembri 2026 má Európska komisia v rámci svojho programu viac ako 400 oznámených iniciatív. Približne polovica z nich súvisí s prioritou udržateľnej prosperity a konkurencieschopnosti. Dokument zároveň upozorňuje na problémy, ako sú fragmentovaný energetický trh, regulačná zložitosť, investičné potreby a rozdiely v inovačnej výkonnosti.

Práve tieto otázky sa stali súčasťou širšej debaty o budúcnosti európskeho priemyslu a o tom, ako má Únia reagovať na rastúcu globálnu konkurenciu.

Ukrajina zostáva jednou z najspornejších tém

Kaliňák sa vo svojom vystúpení venoval aj podpore Ukrajiny a spôsobu, akým EÚ pristupuje k vojne.

Jeho kritika sa týkala okrem iného finančnej a materiálnej podpory Ukrajiny a mechanizmov európskej solidarity. Zároveň spochybňoval niektoré opatrenia, ktoré podľa jeho názoru predstavujú dodatočnú záťaž pre členské štáty.

Na úrovni EÚ však naďalej pokračuje výrazná podpora Ukrajiny. Európsky parlament v roku 2026 opakovane zdôrazňoval, že o podmienkach mieru týkajúcich sa Ukrajiny nemožno rozhodovať bez účasti Ukrajiny a že Európa má byť súčasťou mierových rokovaní.

Rozdielne pohľady na budúcnosť EÚ

Vystúpenie Erika Kaliňáka tak zapadá do širšieho politického sporu o smerovanie Európskej únie.

Na jednej strane stojí dôraz na klimatickú transformáciu, podporu Ukrajiny, spoločnú energetickú politiku a ďalšiu integráciu európskych trhov. Na druhej strane zaznievajú požiadavky na väčšiu ochranu národných ekonomických záujmov, nižšiu regulačnú záťaž, dostupnejšie energie a prehodnotenie niektorých opatrení súvisiacich s Green Dealom a sankčnou politikou.

Európske inštitúcie pritom v roku 2026 samy deklarujú potrebu znižovať administratívnu záťaž, posilniť jednotný trh, zabezpečiť dostupnejšie energie a podporovať európsky priemysel a inovácie.

Debata o týchto otázkach preto pokračuje nielen medzi členskými štátmi, ale aj priamo v Európskom parlamente.

Čo z toho vyplýva?

Kaliňákovo vystúpenie otvorilo niekoľko tém, ktoré patria medzi najvýraznejšie sporné otázky súčasnej európskej politiky: sankcie voči Rusku, vojna na Ukrajine, energetické ceny, klimatická politika a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu.

Jeho kritika predstavuje jeden z politických pohľadov na ďalšie smerovanie EÚ. Súčasne platí, že európske inštitúcie pokračujú v politike podpory Ukrajiny, energetickej transformácie a posilňovania konkurencieschopnosti prostredníctvom spoločného európskeho trhu a priemyselných opatrení.