Politická atmosféra na Slovensku sa opäť vyostruje. Do centra pozornosti sa dostáva Igor Matovič a predovšetkým otázka, čo sa môže stať s viacerými kauzami spojenými s obdobím jeho a Hegerovej vlády po parlamentných voľbách v roku 2027.

Dôležitú úlohu v tejto debate zohráva koniec funkčného obdobia generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Europoslanec a poradca premiéra Erik Kaliňák otvorene naznačil, že po zmene na čele Generálnej prokuratúry sa môže politická a právna situácia okolo niektorých starších prípadov výrazne zmeniť.

Kaliňák hovorí o zásadnej zmene po roku 2027

Podľa Erika Kaliňáka sú rozhodnutia Generálnej prokuratúry pod vedením Maroša Žilinku jedným z dôvodov, prečo sa niektoré trestné podania týkajúce sa rokov 2020 až 2023 neposunuli ďalej.

Kaliňák pritom použil veľmi ostré vyjadrenia a Žilinku označil za človeka, ktorý podľa jeho názoru poskytuje ochranu Igorovi Matovičovi, Danielovi Lipšicovi, bývalým vyšetrovateľom známym ako čurillovci, Jaroslavovi Naďovi či Eduardovi Hegerovi.

Treba však zdôrazniť, že ide o politické tvrdenia. Neexistuje právoplatné rozhodnutie, ktoré by potvrdzovalo, že generálny prokurátor nezákonne chráni uvedených politikov alebo iné osoby.

Prečo je dôležitý rok 2027?

Maroš Žilinka nastúpil do funkcie generálneho prokurátora na sedemročné obdobie. Jeho mandát sa má skončiť v decembri 2027.

Zároveň sa majú v roku 2027 uskutočniť parlamentné voľby. Výsledok volieb preto môže mať zásadný význam pre to, kto bude mať v Národnej rade dostatočnú podporu na výber nového generálneho prokurátora.

Podľa platných pravidiel kandidáta na generálneho prokurátora volí Národná rada a následne ho vymenúva prezident republiky. Funkčné obdobie trvá sedem rokov.

Práve táto kombinácia – parlamentné voľby a koniec Žilinkovho mandátu – môže vytvoriť nový politický moment.

Matovič a staré kauzy opäť v centre pozornosti

Predstavitelia Smeru-SD už dlhšie hovoria o potrebe preveriť rozhodnutia bývalých vlád, predovšetkým obdobie pandémie COVID-19.

Ide napríklad o spôsob riadenia štátu, nákupy, verejné výdavky, prijaté pandemické opatrenia a ďalšie rozhodnutia kabinetov Igora Matoviča a Eduarda Hegera.

To však automaticky neznamená, že sa niektorý z bývalých politikov dopustil trestného činu.

Samotné trestné oznámenie alebo politická požiadavka na preverenie určitej veci nie sú dôkazom viny. O vine môže rozhodnúť až súd na základe zákonného konania a vykonaných dôkazov.

Spor okolo Žilinku sa vyostruje

Vzťahy medzi Robertom Ficom, jeho politickým táborom a generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom sa v poslednom období výrazne zhoršili.

Podľa dostupných informácií koalícia už diskutovala o budúcnosti Generálnej prokuratúry po skončení Žilinkovho mandátu. Samotný Žilinka zároveň uviedol, že zo svojej funkcie nechce predčasne odísť.

V septembri sa konflikt ešte viac vyhrotil, keď Robert Fico vyzval Žilinku na odstúpenie a začal hovoriť aj o možnej reforme prokuratúry.

Nejde teda už iba o osobný spor medzi jednotlivými politikmi. V hre je aj budúce smerovanie jednej z najdôležitejších právnych inštitúcií na Slovensku.

Znamená to automaticky problém pre Matoviča?

Nie.

Je dôležité odlišovať politické vyjadrenia od právnych rozhodnutí.

V súčasnosti neexistuje právoplatná správa alebo rozhodnutie, ktoré by znamenalo, že Igor Matovič bezprostredne čelí odsúdeniu alebo trestnoprávnemu pádu.

Politický problém však môže spočívať inde.

Ak by po voľbách v roku 2027 vznikla parlamentná väčšina, ktorá bude zdieľať pohľad dnešného vedenia Smeru na fungovanie prokuratúry, nový generálny prokurátor môže mať odlišné priority. Niektoré staršie prípady by mohli byť opätovne preverované alebo by sa k nim mohli príslušné orgány vracať v rámci zákonných možností.

Žilinkovo pôsobenie však nemožno hodnotiť iba jedným spôsobom

Aj samotná Generálna prokuratúra pod vedením Maroša Žilinku riešila prípady, pri ktorých upozornila na závažné porušenia zákona.

V júli 2026 napríklad podľa článku identifikovala závažné pochybenia v prípade, ktorý predchádzal vražde učiteľky v Gelnici, pričom následne došlo k personálnym opatreniam na okresnej prokuratúre.

V inom prípade Žilinka napadol na Ústavnom súde časť Trestného poriadku, ktorú považoval za rozpornú s ústavou a medzinárodnými záväzkami Slovenska.

Preto nemožno fungovanie Generálnej prokuratúry zjednodušiť iba na tvrdenie, že „blokuje“ všetky prípady namierené proti bývalým predstaviteľom vlády.

Rok 2027 môže byť politickým zlomom

Jedna vec je však jasná: mandát Maroša Žilinku sa má skončiť v decembri 2027.

Výsledok parlamentných volieb môže následne ovplyvniť, kto bude mať rozhodujúce slovo pri výbere jeho nástupcu.

A práve tu môže vzniknúť zásadná zmena.

Ak sa zmení politická väčšina, môže sa zmeniť aj pohľad na viaceré staršie kauzy a spôsob, akým bude Generálna prokuratúra pristupovať k ich ďalšiemu preverovaniu.

To však stále neznamená automatické obvinenie alebo odsúdenie Igora Matoviča, Eduarda Hegera, Jaroslava Naďa či Daniela Lipšica.

Nový generálny prokurátor nemôže rozhodnúť o vine konkrétnej osoby. Môže však ovplyvniť vedenie úradu, jeho personálne smerovanie a spôsob výkonu právomocí v rámci zákona.

Matovičov „problém“ môže byť zatiaľ najmä politický

Najnovšie vyjadrenia preto treba vnímať predovšetkým ako politický signál.

Smer-SD dáva najavo, že po roku 2027 chce otvoriť otázku viacerých rozhodnutí a káuz spojených s predchádzajúcimi vládami. Erik Kaliňák zároveň otvorene spája budúcnosť týchto prípadov s tým, kto bude po skončení Žilinkovho mandátu stáť na čele Generálnej prokuratúry.

Pre Igora Matoviča tak rok 2027 nemusí byť dôležitý iba z hľadiska politických preferencií a výsledku volieb.

Môže byť významný aj preto, že sa v tom istom období rozhodne o novom vedení Generálnej prokuratúry a tým aj o ďalšom smerovaní inštitúcie, ktorá môže zohrávať dôležitú úlohu pri niektorých starších politicky citlivých prípadoch.

Či sa tieto hrozby a politické vyhlásenia skutočne pretavia do nových vyšetrovaní, ukáže až ďalší vývoj a predovšetkým výsledok zákonných postupov.

Zatiaľ preto nemožno tvrdiť, že Igor Matovič čelí bezprostrednému odsúdeniu. Isté však je, že politický boj o budúcnosť Generálnej prokuratúry bude patriť medzi významné témy slovenskej politiky pred voľbami v roku 2027.