by 
Spor medzi predstaviteľmi vládnej koalície a generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom sa opäť vyostruje. Do verejnej diskusie výrazne vstupuje aj europoslanec Ľuboš Blaha, ktorý Žilinkovi vyčíta spôsob výkonu funkcie a kladie otázku, prečo generálny prokurátor podľa neho nevyvodzuje zodpovednosť voči predstaviteľom bývalých vlád.
Napätie okolo Generálnej prokuratúry pritom nie je nové. V poslednom období sa však konflikt dostáva do oveľa otvorenejšej politickej roviny. Robert Fico už verejne vyzval Žilinku na odchod z funkcie, pričom tvrdí, že generálny prokurátor sa stal prekážkou fungovania právneho štátu a podľa premiéra zasahuje do politického zápasu.
Blaha obracia pozornosť na kauzy bývalej vlády
Ľuboš Blaha vo svojich najnovších vyjadreniach kritizuje Maroša Žilinku najmä v súvislosti s tým, že podľa neho Generálna prokuratúra dostatočne nekoná voči niektorým predstaviteľom bývalej vlády.
Blaha sa pýta, prečo podľa jeho názoru ešte neboli za svoje rozhodnutia a pôsobenie postavení pred súd niektorí bývalí politici. Jeho argumentácia smeruje k tvrdeniu, že práve Žilinkov postup mal byť dôvodom, prečo sa viaceré politicky citlivé prípady neposunuli tak, ako by si predstavitelia Smeru predstavovali.
Takéto vyjadrenia však treba vnímať ako politické hodnotenie a názor Ľuboša Blahu, nie ako potvrdenie toho, že konkrétni politici spáchali trestné činy.
Fico už Žilinku vyzval na odstúpenie
Robert Fico v posledných dňoch konflikt posunul ešte ďalej. Smer verejne vyzval Maroša Žilinku, aby odstúpil z funkcie generálneho prokurátora.
Premiér pritom argumentoval viacerými rozhodnutiami a postojmi generálneho prokurátora. Medzi témami, ktoré spomínal, boli aj niektoré trestné kauzy a Žilinkove postoje k postupom vlády. Fico zároveň naznačil, že jeho cieľom je vytvárať tlak prostredníctvom argumentov.
Problémom však zostáva otázka, či je možné Žilinku jednoducho odvolať. Jeho mandát má podľa dostupných informácií trvať do decembra 2027 a samotný generálny prokurátor už dal najavo, že na Ficovu výzvu odstúpiť nemieni.
Žilinka hovorí o snahe ovládnuť prokuratúru
Maroš Žilinka na tlak reagoval vlastným ostrým vyjadrením. Tvrdí, že v prípade požiadaviek na jeho odchod nejde iba o politickú kritiku, ale o dlhodobú snahu mocensky ovládnuť Generálnu prokuratúru.
Podľa Žilinku stoja za tlakom na jeho odstúpenie ľudia, ktorí majú podľa neho „eminentný záujem“ na vybavení konkrétnych trestných vecí. Tým konflikt dostáva úplne inú podobu: nejde už iba o spor medzi jednotlivými politikmi, ale o otázku nezávislosti jednej z najdôležitejších justičných inštitúcií na Slovensku.
Spor môže mať ešte vážnejšie pokračovanie
Politický konflikt okolo generálneho prokurátora môže pokračovať niekoľkými smermi. Jednou z možností je pokračovanie verejného tlaku na Žilinku s cieľom oslabiť jeho pozíciu.
Druhou je pokus nájsť právnu cestu, ktorá by umožnila jeho odvolanie ešte pred skončením mandátu. Takýto krok by však mohol naraziť na ústavnoprávne otázky a prípadne skončiť pred Ústavným súdom.
Ak by Žilinka vo funkcii zostal až do konca svojho mandátu, nového generálneho prokurátora by napokon volil už nový parlament. Aj preto sa otázka jeho nástupcu môže stať významnou politickou témou ešte pred parlamentnými voľbami.
Nejde pritom o úplne nový konflikt
Vzťahy medzi Žilinkom a časťou politickej scény sú dlhodobo napäté. Generálny prokurátor sa v minulosti dostával do konfliktov s predstaviteľmi vlády aj opozície a jeho rozhodnutia vyvolávali výrazné politické reakcie.
Už v roku 2022 sa Žilinka stal predmetom ostrej politickej a mediálnej diskusie po svojich postojoch k obrannej dohode so Spojenými štátmi a po návšteve Moskvy. Vtedajšie udalosti ukázali, že jeho pôsobenie na čele Generálnej prokuratúry má výrazný politický presah.
Dnešný spor je však v niečom odlišný. Tentoraz prichádza priamy tlak na jeho odchod z funkcie zo strany predsedu vlády a predstaviteľov Smeru, zatiaľ čo Žilinka odmieta ustúpiť.
Kto napokon ustúpi?
Najväčšou otázkou zostáva, kam až bude konflikt pokračovať. Robert Fico a jeho politickí spojenci dávajú najavo, že so súčasným vedením Generálnej prokuratúry nie sú spokojní. Na druhej strane Žilinka tvrdí, že tlak na jeho osobu predstavuje snahu politicky ovládnuť prokuratúru.
Do sporu sa navyše výrazne zapája Ľuboš Blaha, ktorý svojimi vyjadreniami zvyšuje politický tlak na Žilinku a otvára otázku zodpovednosti bývalých vládnych predstaviteľov.
Jedno je však už teraz zrejmé: spor o Maroša Žilinku prestáva byť iba odbornou debatou o fungovaní prokuratúry. Čoraz viac sa z neho stáva otvorený politický konflikt, ktorý môže ovplyvniť slovenskú politiku aj pred budúcimi parlamentnými voľbami.
