Pellegriniho cesta do Číny opäť rozvírila slovenskú politickú scénu

Zahraničná cesta prezidenta Petra Pellegriniho do Číny sa stala ďalším predmetom ostrej politickej diskusie na Slovensku. Kým časť opozície upozorňuje na riziká prehlbovania vzťahov s Pekingom, komentátor Eduard Chmelár na celú vec pozerá úplne inak.

Vo svojom komentári kritizuje spôsob, akým opozícia hodnotí prezidentovo pôsobenie v zahraničí. Podľa Chmelára nejde iba o vecný spor o zahraničnú politiku, ale aj o osobnú a politickú rivalitu.

Chmelár: Prezident má komunikovať so všetkými významnými partnermi

Chmelár tvrdí, že Pellegrini počas návštevy Číny ukázal schopnosť rokovať so svetovými lídrami nielen formálne, ale aj neformálne. Práve schopnosť komunikovať a vytvárať kontakty považuje za jednu z dôležitých úloh hlavy štátu.

Podľa jeho názoru prezident nemá byť iba človekom, ktorý prednáša vopred pripravené prejavy. Mal by vedieť reagovať na konkrétne situácie, rokovať so zahraničnými predstaviteľmi a zároveň presadzovať slovenské záujmy.

Chmelár zároveň odmieta tvrdenie, že Pellegrini je iba poslušným vykonávateľom politiky Roberta Fica. Ako argument uvádza prezidentské veto.

Porovnanie s Petrom Pavlom

Jedným z hlavných argumentov Chmelárovej kritiky opozície je počet zákonov, ktoré prezident Pellegrini vrátil parlamentu.

Podľa údajov uvádzaných v jeho komentári mal Pellegrini vláde Roberta Fica vrátiť už osem zákonov. Český prezident Petr Pavel mal za približne dva a pol roka podľa rovnakého porovnania vetovať dva zákony vlády Petra Fialu.

Chmelár sa preto pýta, či je označovanie Pellegriniho za „Ficovho človeka“ skutočne v súlade s jeho konkrétnymi rozhodnutiami.

Ostré slová na adresu Korčoka a Čaputovej

Najväčšiu pozornosť však vyvolala Chmelárova kritika Ivana Korčoka a bývalej prezidentky Zuzany Čaputovej.

Komentátor tvrdí, že za časťou kritiky Pellegriniho návštevy Číny môže byť aj frustrácia z toho, že súčasnému prezidentovi sa podarilo uskutočniť cestu, o ktorú sa podľa Chmelára v minulosti usilovali aj jeho predchodcovia.

Korčok sa podľa jeho tvrdení pokúšal o návštevu Číny ešte počas pôsobenia na poste ministra zahraničných vecí, no cesta sa napokon neuskutočnila.

Čaputová mala mať o návštevu Číny tiež záujem. Jej vzťahy s Pekingom však podľa Chmelárovho pohľadu skomplikovali rokovania s čínskym ministrom zahraničných vecí, počas ktorých otvorila aj otázku ľudských práv.

Čína zostáva kontroverzným partnerom

Chmelár pritom nepopiera problémy, ktoré sú spojené s čínskym politickým systémom. Otázky demokracie a ľudských práv podľa neho nemožno ignorovať.

Odmieta však názor, že kritika týchto problémov musí automaticky znamenať prerušenie politického dialógu alebo ekonomickej spolupráce.

Podľa neho je Čína jednou z najvýznamnejších svetových mocností a Slovensko by malo byť schopné komunikovať aj s krajinami, s ktorými má zásadné politické či hodnotové rozdiely.

Spor o BRICS a slovenskú zahraničnú politiku

Ďalšou témou je slovenský vzťah ku krajinám združeným v BRICS. Chmelár upozorňuje, že túto skupinu nemožno automaticky označovať za jednotný blok autoritárskych štátov.

Okrem Ruska a Číny sú jej súčasťou aj ďalšie významné krajiny, napríklad India, Brazília či Južná Afrika. Podľa Chmelára preto samotný kontakt s krajinami BRICS ešte neznamená odklon Slovenska od demokratického sveta.

Celý spor tak podľa neho odhaľuje širšiu otázku: akým spôsobom má Slovensko viesť svoju zahraničnú politiku v čase rastúceho napätia medzi veľmocami.

Je Slovensko medzinárodne izolované?

Chmelár odmieta aj tvrdenie, že Slovensko je za súčasnej vlády medzinárodne izolované.

Ako príklady uvádza zahraničné návštevy a kontakty so spojencami i ďalšími partnermi. Podľa jeho argumentácie samotný fakt, že Slovensko komunikuje aj s Ruskom či Čínou, automaticky neznamená, že sa vzdáva vzťahov s Európskou úniou alebo NATO.

Práve schopnosť komunikovať s rôznymi stranami považuje za základ pragmatickej diplomacie.

Pellegriniho cesta sa stala symbolom väčšieho politického konfliktu

Návšteva Číny tak prekročila rámec bežnej zahraničnej cesty. Stala sa symbolom sporu o to, kam by mala slovenská diplomacia smerovať.

Opozícia upozorňuje na riziká prílišného približovania sa k Pekingu a ďalším autoritárskym režimom. Chmelár však tvrdí, že prezident Pellegrini postupuje spôsobom, ktorý je pre hlavu štátu prirodzený – stretáva sa s významnými zahraničnými predstaviteľmi, buduje kontakty a snaží sa presadzovať slovenské záujmy.

Jeho najostrejšie tvrdenie pritom smeruje k bývalým predstaviteľom slovenskej politiky. Podľa Chmelára môže byť časť kritiky Pellegriniho úspechu motivovaná aj tým, že sa súčasnému prezidentovi podarilo uskutočniť významnú návštevu, o ktorú sa podľa jeho slov v minulosti usilovali aj Korčok či Čaputová.

Či ide o skutočný dôvod kritiky, alebo iba o Chmelárovu politickú interpretáciu, zostáva predmetom verejnej diskusie. Isté však je, že Pellegriniho cesta do Číny otvorila ďalšiu ostrú debatu o slovenskej zahraničnej politike a vzťahoch medzi Bratislavou, Pekingom, Bruselom a ďalšími svetovými mocnosťami.