Na Slovensku sa opäť otvorila otázka, ako sú financované politické strany a kde by mal štát hľadať úspory. Boris Kollár spolu s predstaviteľmi strany Právo na pravdu predstavil návrhy, ktorých cieľom má byť zníženie výdavkov štátu a zásadná zmena systému financovania politických strán.

Podľa Kollára občania už desaťročia znášajú dôsledky rozhodnutí vlád prostredníctvom vyšších daní, odvodov, poplatkov a rastúcich cien. Tvrdí preto, že ak má štát šetriť, politici by podľa neho mali začať predovšetkým pri sebe.

Jedným z predstavených návrhov je zníženie počtu poslancov Národnej rady SR zo súčasných 150 na 100. Znamenalo by to redukciu parlamentu približne o tretinu.

Michal Ilko, ktorý návrh prezentoval ako ekonomický expert strany, uviedol, že legislatívny návrh je pripravený tak, aby sa zmena týkala až nasledujúceho volebného obdobia. Politické strany by tak podľa predstaveného modelu kandidovali už so zoznamom 100 kandidátov.

Politické strany dostávajú peniaze zo štátneho rozpočtu

Ďalšou zásadnou témou bolo financovanie politických strán. Podľa prezentovaného návrhu dostávajú úspešné politické strany zo štátneho rozpočtu viacero foriem príspevkov – za získané hlasy, na činnosť a za mandáty.

Právo na pravdu navrhuje tieto štátne príspevky zrušiť. Strany by podľa návrhu mohli naďalej získavať financie od svojich členov, prostredníctvom darov a ďalších zákonných foriem financovania.

Kollár zároveň predstavil vlastnú analýzu, podľa ktorej predstavovalo štátne financovanie politických strán od vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 do minulého roka približne 352 miliónov eur.

V prejave následne uviedol aj približné sumy, ktoré mali podľa jeho analýzy smerovať jednotlivým politickým subjektom. Pri Smere spomínal približne 95 miliónov eur, pri hnutí Slovensko, predtým OĽANO, viac ako 36 miliónov eur, pri SaS približne 24,5 milióna eur, pri KDH viac ako 22 miliónov eur a pri Progresívnom Slovensku približne 15,5 milióna eur.

Tieto údaje prezentoval ako argument, že verejné zdroje by podľa neho mohli byť využité iným spôsobom.

Ostrá kritika Igora Matoviča

Súčasťou vystúpenia bola aj kritika Igora Matoviča a jeho politických aktivít. Kollár tvrdil, že časť peňazí, ktoré politické strany získavajú od štátu, sa následne využíva na stranícku činnosť a politické kampane.

Ako príklad spomenul Matovičovu letnú politickú tour po Slovensku a označil ju za nevkusnú a vulgárnu. Tieto tvrdenia však predstavujú Kollárovu politickú interpretáciu využívania straníckych financií, nie nezávisle potvrdený záver o konkrétnom financovaní tejto kampane.

Kollár zároveň kritizoval aj ďalšie prípady a podozrenia spojené s financovaním politických strán, pričom poukázal na otázky okolo straníckych agentúr, nehnuteľností či odmeňovania ľudí prepojených na politické prostredie.

Kritika smerovala aj na Progresívne Slovensko

Ostré slová zazneli aj na adresu Progresívneho Slovenska a jeho ekonomického experta Michala Kiša.

Kollár reagoval na jeho nedávne vystúpenie týkajúce sa ekonomických opatrení a zrušenia transakčnej dane. Tvrdil, že Kiš podľa neho nedokázal predstaviť konkrétne úsporné opatrenia, ktoré by nahradili príjmy štátneho rozpočtu po prípadnom zrušení tejto dane.

Kritika bola formulovaná mimoriadne ostro. Kollár spochybnil jeho ekonomické schopnosti a poukázal na to, že podľa jeho názoru ide o človeka, ktorý v minulosti zastával významné pozície vo verejnom sektore.

„30 miliónov nevyrieši konsolidáciu“

Kollár zároveň priznal, že samotné úspory vo výške desiatok miliónov eur by nevyriešili celý problém verejných financií.

Podľa neho však ide predovšetkým o signál, že štát musí začať šetriť aj na vlastnej prevádzke a politickom systéme.

Svoju kritiku postavil aj na porovnaní stavu Slovenska pri vzniku samostatného štátu a dnešnej situácie. Použil pritom zaokrúhlené čísla a tvrdil, že Slovensko malo pri svojom vzniku prakticky nulový dlh a rozsiahly majetok, zatiaľ čo dnes podľa neho čelí opačnému pomeru – vysokému dlhu a nízkemu štátnemu majetku.

Túto situáciu označil za dôkaz dlhodobého zlyhávania politického manažmentu.

Predstavené zmeny podľa Kollára nemajú byť jedinými návrhmi. Tvrdí, že jeho strana má pripravený rozsiahlejší balík približne 200 opatrení, ktoré by mali zmeniť hospodárenie štátu.

Za kľúčové však označil dve veci: zníženie počtu poslancov zo 150 na 100 a zrušenie štátneho financovania politických strán.

Zároveň vyzval ostatné politické strany na diskusiu o ekonomických riešeniach. Podľa jeho slov nejde o to, aby jedna strana tvrdila, že má patent na rozum, ale aby sa konečne diskutovalo o konkrétnych opatreniach.

Politická debata tak opäť smeruje k otázke, či má Slovensko pokračovať v súčasnom modeli financovania politických strán a či je možné výraznejšie znížiť náklady na fungovanie štátu.

Jedna vec však zostáva otvorená: nájdu politické strany spoločnú vôľu na skutočné šetrenie, alebo zostane znižovanie výdavkov iba súčasťou predvolebnej rétoriky?