V Národnej rade Slovenskej republiky sa odohrala ostrá parlamentná výmena názorov medzi poslancom Tiborom Gašparom a bývalou ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou. Diskusia sa dotkla viacerých citlivých tém – hospodárenia ministerstva spravodlivosti, čerpania európskych financií, podmienok vo väzbe, ale aj fungovania slovenskej justície. Gašpar pritom vo svojom vystúpení poukazoval na konkrétne problémy, ktoré podľa neho zostali po pôsobení predchádzajúceho vedenia rezortu.
Jednou z najvýraznejších tém sa stala správa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ), ktorá sa zaoberala využívaním prostriedkov z Plánu obnovy v súvislosti s reformou súdnictva. Práve túto správu Gašpar využil ako argument pri kritike bývalého vedenia ministerstva.
Milióny z Plánu obnovy a otázniky okolo súdnych budov
Tibor Gašpar upozornil na problémy spojené s čerpaním finančných prostriedkov určených na modernizáciu súdnictva. Podľa jeho slov Slovensko mohlo prísť o významné finančné možnosti, ktoré mali pomôcť pri zabezpečení vhodných priestorov pre súdy.
Kritizoval najmä skutočnosť, že namiesto využitia dostupných zdrojov na rekonštrukciu či vybudovanie štátnych súdnych budov bude štát v niektorých prípadoch odkázaný na dlhodobý prenájom priestorov od súkromných vlastníkov.
„Preto to niekto nazýva realitnou kanceláriou ministerstva spravodlivosti,“ zaznelo v jeho vystúpení.
Gašpar zároveň naznačil, že okolnosti súvisiace s hospodárením a prípravou reformy by si zaslúžili pozornosť príslušných kontrolných a vyšetrovacích orgánov. Podľa jeho argumentácie totiž mohlo byť pri lepšom plánovaní a včasnom využití európskych financií možné zabezpečiť súdom vlastné priestory.
Kolíková a otázka podmienok vo väzbe
Ďalšou mimoriadne citlivou témou bola starostlivosť o duševné zdravie ľudí vo väzbe a vo výkone trestu. Gašpar v tejto súvislosti reagoval na vyjadrenia o potrebe venovať väčšiu pozornosť psychickému zdraviu.
Poukázal pritom na obdobie, keď rezort spravovala Mária Kolíková. Podľa jeho slov sa vtedajšie vedenie malo viac zamerať na zabezpečenie psychologickej pomoci osobám nachádzajúcim sa v náročných podmienkach väzenského prostredia.
Tvrdil, že bolo možné posilniť počty väzenských psychológov a zabezpečiť lepšiu odbornú podporu pre ľudí, ktorí sa ocitli v mimoriadne ťažkej životnej situácii.
Osobitne sa pritom otvorila aj téma tragických úmrtí vo väzbe vrátane prípadu generála Milana Lučanského. Ten sa stal jednou z najdiskutovanejších udalostí v slovenskej politike a dodnes vyvoláva otázky o podmienkach výkonu väzby, ochrane ľudských práv a zodpovednosti štátnych inštitúcií.
Gašpar tvrdil, že politická zodpovednosť za fungovanie väzenského systému sa nemôže obchádzať. Zároveň kritizoval postupy, ktoré podľa neho v minulosti viedli k neprimeranému zaobchádzaniu s niektorými obvinenými.
Generálny prokurátor Žilinka a paragraf 363
Výrazná časť diskusie sa venovala aj generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi a jeho rozhodnutiam podľa paragrafu 363 Trestného poriadku.
Gašpar uviedol, že napätie medzi Žilinkom a predstaviteľmi bývalej vládnej garnitúry sa podľa jeho názoru začalo prehlbovať v čase, keď generálny prokurátor začal upozorňovať na sporné postupy v trestných konaniach.
Zdôrazňoval, že rozhodnutia podľa paragrafu 363 neboli podľa jeho interpretácie svojvoľnými zásahmi. Argumentoval tým, že obsahovali rozsiahle právne odôvodnenia, ktoré sa zaoberali jednotlivými dôkazmi a ich vzájomnými súvislosťami.
Podľa Gašpara je preto potrebné posudzovať tieto rozhodnutia na základe ich právneho obsahu, nie iba prostredníctvom politických vyhlásení.
Zároveň kritizoval postupy z minulosti, ktoré podľa neho vyvolávali pochybnosti o dodržiavaní práv obvinených a o nezávislosti trestného konania.
Kriminalita po novele Trestného zákona
V parlamentnej debate sa objavila aj otázka dopadov novely Trestného zákona na bezpečnosť na Slovensku.
Gašpar odmietol podľa neho prehnané varovania pred dramatickým nárastom kriminality. Na podporu svojich tvrdení uviedol, že počet evidovaných trestných činov medziročne v porovnaní s rokom 2023 klesol približne o 9 600 až 9 700 prípadov.
Vyzval preto opozičných poslancov, aby pri hodnotení situácie pracovali s konkrétnymi štatistikami a nie iba s politickými prognózami.
Táto téma však zostáva predmetom širšej politickej diskusie, keďže samotné medziročné porovnanie počtu trestných činov ešte automaticky nevysvetľuje všetky príčiny vývoja kriminality ani bezpečnostnú situáciu v jednotlivých oblastiach.
Dvadsať miliárd eur dlhu a otázka výsledkov
Gašpar sa vo svojom vystúpení dotkol aj celkového hospodárenia štátu počas predchádzajúcich vládnych období.
Tvrdil, že zadlženie Slovenska výrazne vzrástlo, pričom občania podľa neho len ťažko vidia zodpovedajúce výsledky v podobe dokončenej infraštruktúry a kvalitnejších verejných služieb.
Ako príklady uviedol nedokončené diaľničné úseky, chýbajúce tunely a nedostatočnú modernizáciu štátnych inštitúcií.
Podľa jeho argumentácie dnes občania znášajú dôsledky rozhodnutí predchádzajúcich vlád prostredníctvom konsolidačných opatrení a vyššieho tlaku na verejné financie.
Politická zodpovednosť zostáva hlavnou otázkou
Celá parlamentná výmena otvorila viacero zásadných otázok týkajúcich sa fungovania štátu. Od hospodárenia s európskymi financiami cez podmienky vo väzenských zariadeniach až po nezávislosť justície a rozhodovanie prokuratúry.
Gašpar sa snažil poukázať na to, že politici by mali niesť zodpovednosť nielen za svoje verejné vyhlásenia, ale aj za konkrétne výsledky svojej práce vo vládnych funkciách.
Na druhej strane, tvrdenia o zodpovednosti za jednotlivé zlyhania si vyžadujú dôkladné preverenie a posúdenie príslušnými orgánmi. Správa NKÚ, politické vystúpenia ani samotné obvinenia totiž automaticky neznamenajú preukázanie trestnej zodpovednosti.
Jedno je však isté: otázky okolo reformy súdnictva, využívania verejných financií a podmienok vo väzbe zostávajú témami, ktoré si zaslúžia verejnú diskusiu aj dôsledné vysvetlenie.
Kde sa končí politická zodpovednosť a kde sa začína zodpovednosť za konkrétne rozhodnutia? Práve na túto otázku bude musieť slovenská politika ešte odpovedať.
