Napätie medzi premiérom Robertom Ficom a generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom sa v septembri výrazne vyostrilo. Fico 8. septembra verejne vyzval Žilinku, aby zvážil odstúpenie z funkcie. Premiér svoje stanovisko odôvodňoval kritikou fungovania Generálnej prokuratúry a tým, čo označuje za problémy pri vyšetrovaní a trestnom stíhaní v niektorých prípadoch.

Žilinka však na výzvu reagoval opačne. Uviedol, že vo svojej funkcii plánuje zostať až do konca funkčného obdobia. Zároveň odmietol tvrdenie, že by bol prekážkou pri obnove dôvery v právny štát.

Fico žiada zmenu na čele prokuratúry

Robert Fico tvrdí, že pôsobenie Maroša Žilinku na čele Generálnej prokuratúry už podľa neho predstavuje problém. Premiér uviedol, že generálny prokurátor podľa jeho názoru zlyháva pri plnení svojich úloh a zároveň ho označil za človeka, ktorý pôsobí opozične.

Fico zároveň avizoval, že ak Žilinka z funkcie neodstúpi, môže nasledovať rozsiahlejšia reforma prokuratúry. Podľa dostupných správ premiér hovorí o vytvorení tlaku založeného na argumentoch a dôkazoch, ktorý by mal viesť generálneho prokurátora k zváženiu odchodu.

Žilinka: Vo funkcii chcem zostať

Maroš Žilinka svoju rezignáciu odmietol. Uviedol, že chce pokračovať vo funkcii až do skončenia svojho mandátu.

Generálny prokurátor zároveň povedal, že premiér sa podľa neho mýli, keď tvrdí, že jeho pôsobenie bráni obnoveniu dôvery v právny štát. Žilinka zároveň upozornil na to, čo označil za dlhodobú snahu o mocenské ovládnutie Generálnej prokuratúry a jej orgánov.

Do sporu vstúpila aj opozícia

Ficova výzva vyvolala reakcie opozičných strán. Progresívne Slovensko tvrdí, že premiérov tlak na generálneho prokurátora súvisí s tým, že Generálna prokuratúra podľa ich predstaviteľov neprijíma rozhodnutia podľa očakávaní vládnej strany.

Predseda PS Michal Šimečka uviedol, že podľa jeho názoru Fico reaguje na postup prokuratúry v prípadoch, ktoré sa dotýkajú predstaviteľov Smeru alebo ľudí s nimi politicky spojených. Ide však o politické hodnotenie opozície, nie o nezávisle potvrdený záver o motive premiéra.

Šimečka neskôr tiež uviedol, že podľa neho môže byť spor okolo Žilinku spôsobom, ako prekryť ďalšie problémy vo vládnej koalícii. Aj toto tvrdenie je jeho politickou interpretáciou situácie.

Kritika prišla aj od ďalších predstaviteľov

Výzva na odstúpenie vyvolala reakcie aj mimo straníckej politiky. Podľa STVR ju kritizoval verejný ochranca práv, Slovenská advokátska komora aj Rada prokurátorov. Rada prokurátorov ju označila za zásah výkonnej moci do nestrannosti prokuratúry.

KDH zároveň vyzvalo premiéra na rešpektovanie nezávislosti inštitúcií. Jeho predstavitelia pripomenuli, že Žilinku v minulosti podporili pri voľbe aj poslanci, ktorí sú dnes súčasťou vládnej koalície.

Čo bude nasledovať?

Kľúčovou otázkou zostáva, či sa konflikt skončí iba politickým tlakom, alebo povedie k legislatívnym zmenám fungovania Generálnej prokuratúry.

Fico už naznačil možnosť rozsiahlej reformy, ak Žilinka zostane vo funkcii. Podľa dostupných informácií by zásadné zmeny postavenia prokuratúry mohli vyžadovať ústavnú väčšinu, teda podporu najmenej 90 poslancov.

Žilinka zatiaľ svoju pozíciu nemení a deklaruje zámer dokončiť funkčné obdobie. Spor medzi premiérom a generálnym prokurátorom tak zostáva otvorený a ďalší vývoj môže závisieť od politických rokovaní, rozhodnutí parlamentu a ďalších krokov Generálnej prokuratúry.

Situácia preto zostáva predmetom výraznej politickej diskusie. Zatiaľ čo vláda poukazuje na potrebu zmien a kritizuje fungovanie prokuratúry, opozícia a niektoré profesijné inštitúcie upozorňujú na riziko politického tlaku na nezávislosť prokuratúry.