Päť rokov po smrti bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského zostáva prípad, ktorý mal byť dávno uzavretý, plný otázok, pochybností a bolesti. Jeho rodina dodnes tvrdí, že nedostala presvedčivé odpovede na to, čo sa počas väzby v Prešove skutočne odohralo. A teraz sa celý zápas presúva tam, kde už domáce vysvetlenia nemusia stačiť – pred Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.

Syn generála Adam Lučanský podal dve sťažnosti a odmieta sa zmieriť s tvrdením, že všetko prebehlo v súlade so zákonom. V konaní sa má posudzovať nielen smrť jeho otca, ale aj podmienky kolúznej väzby, ochrana ľudskej dôstojnosti a možné zlyhanie štátu pri prevencii sebapoškodenia.

Pozornosť vyvolávajú aj sporné znalecké úkony. Kritici upozorňujú na rozdiely medzi jednotlivými obhliadkami tela, chýbajúcu druhú znalkyňu či otázky týkajúce sa poranení. Rodina sa zároveň odvoláva na Lučanského listy, v ktorých opisoval tvrdé zaobchádzanie a pocit, že sa s ním zaobchádza ako s nebezpečným teroristom.

Do prípadu vstúpil aj slovenský verejný ochranca práv. Tento krok môže mať zásadný význam, pretože nejde iba o osud jedného človeka. Otvára sa širšia otázka, či systém kolúznej väzby na Slovensku dostatočne chráni životy a zdravie ľudí, ktorí sú podľa zákona stále nevinní.

Milan Lučanský pritom nebol neznámym väzňom. Bol policajtom, ktorý sa podieľal na boji proti najnebezpečnejším zločineckým skupinám a neskôr viedol políciu počas mimoriadne citlivého obdobia po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

Práve preto jeho koniec za mrežami dodnes vyvoláva takú silnú odozvu. Ak štát vezme človeku slobodu, preberá aj plnú zodpovednosť za jeho bezpečnosť.

Štrasburg teraz môže rozhodnúť, či išlo o individuálnu tragédiu, alebo o odhalenie hlbšieho systémového zlyhania. Veríte oficiálnym záverom, alebo podľa vás prípad Milana Lučanského stále čaká na skutočnú pravdu?