FICO POŽIADAL O DÔVERU, NO DEBATA SA ZMENILA NA OSTRÝ ÚTOK NA BÝVALÉ VLÁDY

Formálne hlasovanie o dôvere vláde sa v Národnej rade Slovenskej republiky zmenilo na ostrú politickú prestrelku. Premiér Robert Fico využil parlamentnú rozpravu nielen na splnenie povinnosti vyplývajúcej z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ale aj na rozsiahlu kritiku vlád Igora Matoviča, Eduarda Hegera a Ľudovíta Ódora.

Premiér na úvod zdôraznil, že vláda nepožiadala o vyslovenie dôvery z politických dôvodov, ale výlučne preto, že jej to ukladá rozhodnutie Ústavného súdu a príslušné ustanovenia ústavného zákona. Namiesto krátkeho formálneho vystúpenia však prišla rozsiahla analýza stavu verejných financií.

Fico opakovane tvrdil, že jeho kabinet prevzal krajinu v mimoriadne komplikovanej ekonomickej situácii. Pripomenul, že keď vláda Smeru odovzdávala moc v roku 2020, verejný dlh podľa neho dosahoval približne 48 percent HDP a deficit sa pohyboval na úrovni okolo jedného percenta.

Následne poukázal na obdobie rokov 2020 až 2023, počas ktorého podľa jeho slov prudko narástol verejný dlh aj deficit štátneho rozpočtu. Za hlavné príčiny označil pandemické výdavky, vysokú infláciu a rozhodnutia prijaté predchádzajúcimi vládami.

Osobitne tvrdo sa premiér vyjadril na adresu bývalého úradníckeho premiéra Ľudovíta Ódora. Tvrdil, že jeho vláda pripravila návrhy, ktoré by si vyžiadali rozsiahle škrty v sociálnych výdavkoch. Práve tieto kroky označil za dôkaz zlyhania hospodárskej politiky predchádzajúcich kabinetov.

Premiér zároveň odmietol tvrdenia opozície, podľa ktorých súčasná vláda nezvláda konsolidáciu verejných financií. Naopak, argumentoval údajmi Eurostatu a porovnaním Slovenska s viacerými krajinami eurozóny. Podľa jeho slov sa Slovenská republika nenachádza medzi najzadlženejšími štátmi Európskej únie a jej situácia je stabilnejšia, než tvrdia kritici vlády.

Počas vystúpenia viackrát zaznela výzva smerom ku koaličným poslancom, aby aktívnejšie reagovali na argumenty opozície a nenechali sa zatlačiť do defenzívy. Fico zdôraznil, že verejnosť má právo poznať konkrétne čísla a fakty o stave ekonomiky.

Opozícia s premiérovým hodnotením zásadne nesúhlasí. Jej predstavitelia dlhodobo upozorňujú na rastúce zadlženie krajiny, vysoké náklady konsolidácie a riziká spojené s ďalším vývojom verejných financií.

Rozprava tak ukázala, že aj zdanlivo formálne hlasovanie o dôvere vláde sa môže zmeniť na ďalší významný politický súboj. Na jednej strane stojí kabinet Roberta Fica, ktorý tvrdí, že napravuje chyby svojich predchodcov. Na druhej strane opozícia, ktorá odmieta niesť plnú zodpovednosť za súčasný stav krajiny.

Jedno je však isté. Otázka verejných financií zostane jednou z hlavných tém slovenského politického boja aj v nasledujúcich mesiacoch.