V slovenskom verejnom priestore sme si už zvykli na kadečo, no posledné dni priniesli moment, ktorý prekračuje hranice bežného politického diskurzu a posúva nás do sféry čistého surrealizmu. Hlavnou hrdinkou tohto príbehu nie je nikto iný ako Magda Vášáryová, osobnosť dlhodobo považovaná za morálnu a intelektuálnu autoritu tzv. bratislavskej kaviarne. Jej najnovšie vyjadrenia o tom, kto v skutočnosti riadi tento štát, však vyvolali vlnu údivu, ktorú najlepšie vystihol politický analytik Eduard Chmelár svojím nespútaným smiechom.

Vášáryová vo svojom vystúpení prišla s teóriou, ktorá by za iných okolností pravdepodobne skončila v koši pre neoverené hoaxy. Podľa jej slov Slovensko neriadi legitímne zvolený premiér Robert Fico, ale podpredseda parlamentu Tibor Gašpar. Na tom by nebolo nič šokujúce, keby dôkazom pre toto tvrdenie nebola “reč tela” a tajné gestá. Vášáryová tvrdí, že Gašpar stojí za Ficom ako tieňový bábkovodič, ktorý ho kontroluje mimikou a posunkami. Ak premiér povie niečo, čo sa “skutočnému vládcovi” nepáči, stačí vraj nenápadný pohyb hlavy či grimasa a smerovanie štátu sa mení.Tento prechod od racionálnej politickej analýzy k hľadaniu skrytých signálov v priamom prenose je fascinujúcim úkazom. Je to vizitka stavu, v ktorom sa nachádza časť našich elít. Keď sa realita nezhoduje s ich očakávaniami a Robert Fico opakovane víťazí vo voľbách, namiesto hlbokej sebareflexie prichádza budovanie paralelných svetov. V nich už neplatia pravidlá ústavy, parlamentnej demokracie či výsledky hlasovania. Všetko sa stáva výsledkom tajných dohôd a bábkového divadla, ktoré dokáže “prečítať” len vyvolená skupina intelektuálov.

Eduard Chmelár na túto situáciu reagoval s ostrosťou jemu vlastnou. Jeho smiech nebol len vyjadrením pobavenia, ale skôr smutným konštatovaním intelektuálneho úpadku. Chmelár trefne poznamenal, že ak by podobné konšpiračné bludy vypustil niekto z opačného politického tábora, okamžite by bol onálepkovaný ako šíriteľ dezinformácií či “dezolát”. Avšak v prípade Magdy Vášáryovej sa v určitých kruhoch očakáva úctivé ticho.Analytik tiež adresoval kritiku smerom k českým susedom, kde je Vášáryová často prezentovaná ako jediný relevantný hlas slovenskej kultúrnosti a rozumu. Podľa neho je tento incident jasným dôkazom, že ide o fatálny omyl. Veriť, že štát je riadený na základe grimás za chrbtom premiéra, nie je znakom kritického myslenia, o ktorom tieto elity tak rady poučujú verejnosť. Je to skôr prejav politického zúfalstva a neschopnosti akceptovať demokratickú realitu Slovenska.

Dostali sme sa do bodu, kde sa hranica medzi vážnou politikou a lacným sci-fi scenárom úplne rozplynula. Ak sa hľadanie “duchov” a tajných bábkovodičov stane novou normou politickej kritiky, potom sme ako spoločnosť rezignovali na akúkoľvek zmysluplnú diskusiu. Zostáva nám len dúfať, že racionálny úsudok opäť preváži nad paranoidnými víziami o signáloch a gestách, ktoré majú nahrádzať reálnu moc.