Mikuláš Dzurinda a Robert Fico patria medzi najvýraznejšie postavy slovenskej politiky po roku 1989. Ich politické cesty sa v minulosti viackrát stretli v ostrých sporoch a ich vzájomná rivalita je verejnosti dobre známa. Tentoraz však Dzurinda zaspomínal na obdobie, keď spolu nestáli proti sebe v parlamente, ale dokonca nastupovali na rovnaké futbalové ihrisko.

Práve jedna príhoda z futbalového zápasu podľa Dzurindovho rozprávania dokonale ukazuje, akú povahu mal jeho neskorší politický súper už vtedy.

Keď sa politickí súperi ocitli v jednom tíme

Dzurinda v rozhovore spomínal na futbalové zápasy, ktorých sa zúčastňovali politici a novinári. Podľa jeho slov už vtedy veľmi dobre vedel, „kto je Robert Fico“. Fico vraj počas hry nebol práve typom spoluhráča, ktorý by automaticky držal palce každému hráčovi svojho mužstva.

Najväčší úsmev však vyvolala príhoda, pri ktorej sa obaja ocitli dokonca v rovnakom tíme.

Dzurinda vtedy strelil gól. Namiesto očakávanej radosti spoluhráča sa však Fico podľa jeho spomienky vydal za rozhodcom. A dôvod?

Údajne sa chcel presvedčiť, či Dzurinda nebol pri góle v ofsajde.

„Hrali sme v jednom mužstve,“ pripomenul Dzurinda, zatiaľ čo publikum sa na tejto spomienke smialo.

Zo spoluhráča okamžite futbalový protivník

Celá situácia pôsobila podľa opisu absurdne najmä preto, že Dzurinda sa z gólu tešil a predstavoval si, že by sa mohol na druhý deň objaviť v novinách ako jeden z hrdinov zápasu.

Namiesto gratulácie však sledoval vlastného spoluhráča, ktorý riešil s rozhodcom, či by sa jeho gól vôbec mal uznať.

Práve táto drobná príhoda dnes pôsobí ako symbolický obraz ich neskoršieho politického vzťahu. Aj keď mali na sebe rovnaký dres, ich súperenie zjavne pokračovalo aj mimo politiky.

Ich rivalita pokračovala aj v politike

Politické súperenie medzi Dzurindom a Ficom sa neskôr stalo jedným z výrazných príbehov slovenskej politiky.

V roku 2006 sa Dzurinda snažil zabrániť tomu, aby sa Fico a jeho strana Smer dostali k moci. Voľby však vyhral Fico a následne zostavil svoju prvú vládu.

Kým Dzurinda postupne odišiel z prvej línie slovenskej politiky, Fico v nej zostal a svoju politickú kariéru ďalej budoval.

Futbalová príhoda preto dnes pôsobí ako kuriózna ukážka toho, že ich súperenie nezačalo až veľkými parlamentnými konfliktmi. Poznali sa už z čias, keď sa stretávali na ihrisku.

„Doživotná trauma“? Realita bola oveľa úsmevnejšia

Samotný dramatický názov pôvodného článku hovorí o „doživotnej traume“ a Dzurindovi v slzách. Z dostupného prepisu však takýto obraz nevyplýva.

Naopak, Dzurinda túto udalosť rozpráva skôr ako humornú spomienku a publikum na jeho rozprávanie reaguje smiechom. Nejde teda o vážne priznanie psychickej traumy, ale o veselú anekdotu z minulosti.

Príbeh má však aj širší politický kontext. Komentár, ktorý sa k nemu viaže, využíva túto historku na porovnávanie politických období Dzurindu a Fica, vrátane sporov o privatizáciu strategických podnikov a štátny majetok. Takéto hodnotenia sú už politickou interpretáciou, nie samotným obsahom futbalovej príhody.

Jedno však na celej historke zostáva zaujímavé: Dzurinda a Fico sa poznajú desaťročia a ich súperenie podľa tejto spomienky nebolo iba otázkou parlamentu či volebných kampaní.

A tak vzniká kuriózny obraz z minulosti: Mikuláš Dzurinda oslavuje gól a jeho vlastný spoluhráč Robert Fico už ide kontrolovať rozhodcu, či vôbec platí.

Možno práve tento detail vystihuje ich dlhoročný vzťah lepšie než mnohé politické prejavy.