To, čo zaznelo z úst maďarského ministra zahraničných vecí, vyráža dych. Slovensko žiada jediné – odbornú, technickú kontrolu ropovodu Družba, ktorý je kľúčový pre našu energetickú bezpečnosť. Odpoveď z Bruselu však znie ako z iného sveta: namiesto expertov by sme mali poslať vojakov.
V tej chvíli sa definitívne rozplynula ilúzia, že ide o technický problém. Nejde o potrubie, ventily ani bezpečnosť tranzitu. Ide o politické rozhodnutie. Rozhodnutie, z ktorého jasne vyplýva, že Európska únia uprednostňuje Ukrajina pred potrebami vlastných členských štátov – Slovensko a Maďarsko.
Na stretnutí ministrov zahraničných vecí v Brusel padla otázka, ktorá mala všetko objasniť: prečo nejdú slovenskí a maďarskí odborníci priamo na Ukrajinu preveriť stav ropovodu, ak existujú pochybnosti? Reakcia ukrajinského ministra bola výrečná. Dlhé ticho, vyhýbavé pohľady a napokon priznanie, že sa o tom „ešte musí poradiť“. V tej chvíli bolo jasné, čo mnohí tušili už dávno – na strane ukrajinského prevádzkovateľa neexistuje žiadna technická, fyzická ani bezpečnostná prekážka na obnovenie dodávok ropy.
Keď zaznel návrh, aby situáciu riešili experti, prišla odpoveď, ktorá šokovala aj ostrieľaných diplomatov. Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničnú politiku Kaja Kallas otvorene vyhlásila, že Maďari a Slováci by mali namiesto odborníkov poslať na Ukrajinu vojakov. Prvýkrát v histórii zaznelo takto jasné a priame očakávanie vyslania vojakov.
A tu sa dostávame k podstate problému. Komu dnes Brusel a slovenská opozícia vlastne slúžia? Keď chýba ropa, rastú ceny benzínu. Keď rastú ceny benzínu, platia to slovenské rodiny. No dnes už nejde len o peniaze. Ide o životy. Poslať odborníkov rieši problém. Poslať vojakov znamená poslať ich do vojny, kde sa zomiera.
Uprednostniť politiku pred vlastnými občanmi je nebezpečné. Posielať ich zomierať je neprípustné. A práve teraz stojíme pred otázkou, ktorú si už nemožno viac odkladať: kde je hranica, za ktorú Slovensko už nesmie ustúpiť?
