Politická vojna medzi vládnou koalíciou a opozíciou sa naplno presúva na európsku pôdu. Predstavitelia vládnej strany Smer-SD na pondelkovej tlačovej konferencii ostro zaútočili na opozičné hnutie Progresívne Slovensko (PS) a jeho europoslancov, ktorých priamym cieľom je podľa nich škodiť vlastnej krajine. Reagovali tak na najnovšiu kritickú rezolúciu Európskeho parlamentu, ktorá vyzýva Európsku komisiu na posúdenie možného porušovania základných hodnôt Európskej únie zo strany slovenskej exekutívy.
Gašpar hovorí o manipulácii: Podľa Smeru stoja za textom cudzí europoslanci
Prijatie ostro sledovaného uznesenia proti Slovensku vníma vládna moc ako cielený politický útok. Podpredseda Národnej rady SR Tibor Gašpar (Smer-SD) pred novinármi vyhlásil, že schválený dokument je súčasťou premyslenej manipulácie verejnej mienky v neprospech vládnych strán. Podľa jeho slov ide o koordinovanú snahu ovplyvniť domáce politické nálady a kampaň v prospech progresívcov. Vládni predstavitelia tvrdia, že opozícia zneužila zahraničné kontakty, aby skryla svoj vlastný rukopis.
Hlavné argumenty vládnej strany Smer-SD proti európskej rezolúcii:
- Zahraničné krytie: Podľa vyjadrení Tibora Gašpara by bolo príliš okaté, keby texty vnášali priamo zástupcovia PS, preto podľa neho využili českého europoslanca Tomáša Zdechovského a nemeckého europoslanca Daniela Freunda.
- Účasť mimovládneho sektora: Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Richard Takáč (Smer-SD) zdôraznil, že na koncipovaní textu, ktorý označil za vopred pripravené klamstvo, participovali aj viaceré slovenské mimovládne organizácie.
- Obrana policajných reforiem: Vládni predstavitelia odmietajú interpretáciu, že došlo k oslabeniu boja proti kriminalite, a kroky obhajujú legitímnou reštrukturalizáciou silových zložiek.
Smer-SD vníma rezolúciu ako nepravdivú najmä v otázkach vnútornej bezpečnosti. Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar rázne odmietol zjednodušené tvrdenia o zrušení elitnej policajnej jednotky NAKA a pretransformovanie na Úrad boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK) označil za procesnú zmenu. „Ak niekto premaľuje nadpis inštitúcie, ešte neznamená, že ju zrušil,“ uviedol, pričom jeho slová z tlačovej konferencie priniesla tlačová agentúra TASR.
Všetky špecializované jednotky pre boj s korupciou, organizovaným zločinom, finančnou kriminalitou a na ochranu finančných záujmov európskych spoločenstiev zostali zachované v novej štruktúre ÚBOK.
Progresívci vracajú úder: Rezolúcia chráni peniaze pred oligarchami
Opozičný tábor akékoľvek obvinenia zo sabotáže a vlastizrady rázne odmieta. Europoslanci za Progresívne Slovensko argumentujú tým, že schválený dokument nevznikol na objednávku jednotlivcov, ale reprezentuje vôľu širokého spektra európskych politických frakcií, ktoré vyjadrujú vážne obavy o stav slovenskej demokracie. Pre opozíciu je budíček z Bruselu jasným signálom, že európske inštitúcie nebudú zatvárať oči pred krokmi vládneho kabinetu.
Kľúčové reakcie a priority hnutia Progresívne Slovensko k uzneseniu:
- Široká politická podpora: Europoslanec Martin Hojsík (PS) upozornil, že pod schváleným textom je podpísaná celá skupina európskych zákonodarcov, nie iba dvaja Smerom menovaní poslanci.
- Ochrana právneho štátu: Podstata rezolúcie spočíva podľa opozície v snahe pomôcť občanom Slovenska a udržať funkčné kontrolné a vyšetrovacie orgány.
- Stopka pre spriaznených oligarchov: Cieľom európskeho tlaku je zabezpečiť, aby miliardové eurofondy pomáhali bežným ľuďom a nekončili v rukách vyvolených podnikateľských skupín.
- Zvýšená aktivita v Bruseli: Schválené uznesenie vnímajú progresívci ako silný mandát na to, aby v Európskom parlamente vyvíjali ešte väčšie úsilie na ochranu transparentnosti.
Pondelková slovná prestrelka v máji 2026 len potvrdzuje, že téma právneho štátu a ohrozenia eurofondov zostáva najpálčivejším bodom slovenskej politickej reality. Smer-SD volí osvedčenú rétoriku vonkajšieho nepriateľa a útočí na nemeckých či českých europoslancov s cieľom mobilizovať svojich voličov pred nadchádzajúcimi politickými súbojmi. Naopak, Progresívne Slovensko sa opiera o autoritu Európskeho parlamentu a snaží sa pretransformovať hrozbu straty európskych peňazí na zlyhanie vládnej garnitúry. Vyjadrenia Martina Hojsíka jasne ukazujú, že opozícia neustúpi a európsku kritiku využije ako hlavný politický nástroj na domácej aj medzinárodnej scéne, čo predpovedá ďalšie vyostrovanie vzťahov medzi Bratislavou a Bruselom.
