Sankcie voči bývalej spolupracovníčke prezidenta vyvolali novú politickú polemiku

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj 13. septembra 2026 podpísal dekrét, ktorým boli sankcie uvalené na desať osôb vrátane jeho bývalej hovorkyne Julije Mendelovej. Opatrenia majú podľa zverejnených informácií trvať desať rokov a zahŕňajú okrem iného zmrazenie majetku a ďalšie ekonomické obmedzenia. Ukrajinská strana ich odôvodňuje podozreniami zo šírenia ruskej propagandy a podporovania ruskej agresívnej politiky.

Prípad okamžite vyvolal reakcie aj na Slovensku. Europoslanec Ľuboš Blaha využil rozhodnutie ako príležitosť na kritiku Zelenského politiky a otvoril otázku, či je použitie sankčného mechanizmu voči ukrajinskej občianke a bývalej členke prezidentovho tímu primerané.

Mendelová bola kedysi priamo súčasťou Zelenského tímu

Julija Mendelová pôsobila ako tlačová tajomníčka Volodymyra Zelenského v rokoch 2019 až 2021. Po odchode z prezidentského tímu však postupne začala prezidentovu politiku verejne kritizovať.

V poslednom období vystupovala s kritikou Zelenského administratívy a vyjadrovala sa aj k otázkam vojny a mierových rokovaní. Niektoré z jej verejných tvrdení boli mimoriadne závažné, pričom pre časť z nich neboli verejne predložené konkrétne dôkazy. Samotný pôvodný článok preto upozorňuje, že tieto tvrdenia nemožno prezentovať ako dokázané skutočnosti.

Čo uvádza ukrajinská strana

Podľa informácií o prezidentskom dekréte boli sankcie voči Mendelovej a ďalším osobám zdôvodnené údajným šírením dezinformácií a ruskej propagandy či podporou ruskej agresívnej politiky voči Ukrajine. Reuters uvádza, že sankcie majú trvať desať rokov a obsahujú zmrazenie aktív a obchodné obmedzenia.

Ide teda o opatrenie, ktoré ukrajinské vedenie prezentuje predovšetkým ako otázku národnej bezpečnosti, nie ako bežný politický spor.

Mendelová rozhodnutie označila za protiústavné

Samotná Julija Mendelová proti rozhodnutiu vystúpila. Tvrdí, že sankcie voči ukrajinským občanom sú protiústavné a že opatrenie súvisí s jej verejnými postojmi a kritikou prezidenta. Reuters uvádza, že Mendelová zároveň tvrdila, že Zelenskyj sankcionuje ľudí, ktorí sa zasadzujú za mier.

Tieto tvrdenia sú však jej vlastnou interpretáciou dôvodov rozhodnutia. Ukrajinské úrady ich zdôvodňujú bezpečnostnými dôvodmi a obvineniami súvisiacimi s ruským vplyvom.

Blaha prípad využil na kritiku Zelenského

Ľuboš Blaha na tento prípad reagoval veľmi ostro a položil otázku, či je možné hovoriť o demokratickom fungovaní štátu v situácii, keď prezident uplatní sankcie voči svojej bývalej spolupracovníčke.

Blahova kritika sa sústreďuje najmä na skutočnosť, že Mendelová bola kedysi súčasťou Zelenského tímu a neskôr sa stala jeho verejnou kritičkou. Podľa Blahu preto vzniká otázka, či sankčný mechanizmus v tomto prípade slúži predovšetkým na ochranu národnej bezpečnosti, alebo môže byť vnímaný aj ako nástroj politického tlaku.

Je možné tento prípad označiť za „diktatúru“?

Práve táto otázka sa stala jedným z hlavných bodov politickej polemiky.

Označenie Volodymyra Zelenského za „diktátora“ je politickým hodnotením, nie overeným faktom. Samotný prípad sankcií však existuje a je zdokumentovaný. Reuters potvrdil, že Zelenskyj sankcie voči Mendelovej a ďalším osobám skutočne zaviedol.

Pri hodnotení celého prípadu je preto potrebné rozlišovať medzi samotným rozhodnutím o sankciách, oficiálnym odôvodnením ukrajinskej vlády a tvrdeniami kritikov prezidenta.

Ukrajina zároveň čelí pokračujúcej vojne po ruskej invázii, a jej úrady používajú sankčné mechanizmy aj v rámci opatrení súvisiacich s národnou bezpečnosťou. To však samo osebe neodpovedá na otázku, či bol každý jednotlivý prípad sankcií primeraný alebo právne odôvodnený.

Prípad otvára širšiu otázku

Sankcie voči bývalej prezidentskej hovorkyni tak prinášajú širšiu diskusiu o hranici medzi ochranou štátu pred ruským vplyvom a právom občanov verejne kritizovať vládu.

Na jednej strane ukrajinské vedenie tvrdí, že opatrenia súvisia s bezpečnostnými hrozbami a ruskou propagandou. Na druhej strane Mendelová a jej kritici tvrdia, že sankcie môžu byť spojené s jej verejnými politickými postojmi.

Samotný fakt, že medzi sankcionovanými osobami je aj bývalá prezidentova hovorkyňa, preto púta výraznú pozornosť.

Pre Ľuboša Blahu sa tento prípad stal ďalším argumentom v jeho dlhodobej kritike Zelenského vlády a západnej podpory Ukrajiny. Jeho tvrdenia o ďalších údajných kauzách okolo prezidenta však treba oddeľovať od skutočností, ktoré boli v tomto prípade nezávisle potvrdené.

Čo je zatiaľ potvrdené

• Zelenskyj 13. septembra 2026 podpísal sankcie voči desiatim osobám.
• Medzi sankcionovanými je aj bývalá Zelenského hovorkyňa Julija Mendelová.
• Sankcie majú podľa dostupných informácií trvať desať rokov a zahŕňajú zmrazenie aktív a ďalšie ekonomické obmedzenia.
• Ukrajinská strana opatrenia spája so šírením ruskej propagandy a podporou ruskej agresívnej politiky.
• Mendelová rozhodnutie verejne kritizovala a označila ho za protiústavné.
• Ľuboš Blaha prípad využil na ostrú kritiku Zelenského a na diskusiu o hraniciach medzi bezpečnostnými opatreniami a politickou kritikou.

Prípad tak zostáva predmetom politickej a právnej diskusie, pričom jednotlivé strany ponúkajú odlišné vysvetlenia dôvodov a významu sankcií.