Robert Fico opäť ostro zaútočil na generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Premiér sa vo svojom vystúpení vrátil k obdobiu rokov 2020 až 2023, k trestným stíhaniam voči predstaviteľom vtedajšej opozície aj k tragickým úmrtiam Milana Lučanského a Ľubomíra Krivočenka. Žilinka však Ficovu kritiku odmietol a oznámil, že zo svojej funkcie odísť neplánuje.

Spor medzi premiérom Robertom Ficom a generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom sa v septembri výrazne vyhrotil. Fico verejne vyzval Žilinku na odstúpenie a svoju kritiku oprel o viacero prípadov a rozhodnutí prokuratúry z posledných rokov.

Premiér zároveň tvrdí, že Žilinka predstavuje jednu z prekážok pri obnove dôvery v právny štát. Generálny prokurátor však reagoval opačne a uviedol, že vo funkcii chce zostať až do konca svojho mandátu.

Fico sa vrátil k obdobiu rokov 2020 až 2023

Jednou z hlavných tém Ficovho vystúpenia bolo obdobie vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera.

Premiér pripomenul vlastné trestné stíhania a tvrdil, že vtedajšie orgány činné v trestnom konaní postupovali voči politickej opozícii spôsobom, ktorý považuje za problematický.

Fico vo svojom argumente poukazoval aj na to, že Maroš Žilinka bol za generálneho prokurátora zvolený v roku 2020, teda počas vlády Igora Matoviča.

Pri tomto tvrdení je však potrebný širší kontext. Žilinku do voľby nenavrhla priamo vláda. Kandidáta navrhla Slovenská advokátska komora a poslankyňa Petra Hajšelová zo Sme rodina. V parlamente následne získal 132 hlasov zo 147 prítomných poslancov, pričom podporu dostal aj mimo vtedajšej vládnej koalície.

V centre pozornosti je aj kauza Súmrak

Fico pripomenul aj vlastné obvinenia z obdobia, keď bol opozičným politikom.

Dostupné záznamy však ukazujú, že medzi rokmi 2020 až 2023 čelil trom novým obvineniam, pričom jedno ďalšie pochádzalo ešte z decembra 2019. Nie všetky sa týkali výlučne jeho politickej činnosti.

Najznámejšia kauza Súmrak obsahovala aj podozrenia súvisiace so založením zločineckej skupiny, zneužitím právomoci a daňovým tajomstvom. Neskôr boli tieto obvinenia zrušené. Samotné zrušenie obvinení však automaticky neznamená, že bol právne preukázaný politický motív celého vyšetrovania.

Fico otvoril aj tému Milana Lučanského

Silnou a mimoriadne citlivou súčasťou Ficovej argumentácie bola smrť bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského.

Lučanský zomrel počas väzby v decembri 2020 a jeho smrť sa odvtedy stala predmetom intenzívnej politickej diskusie.

Fico ju opäť spojil s obdobím povolebných vyšetrovaní a väzobných stíhaní.

Doterajšie vyšetrovania však nepotvrdili, že by Lučanského smrť spôsobila iná osoba. Kontrolná komisia ministerstva spravodlivosti v roku 2021 nezistila skutočnosti, ktoré by spochybňovali záver o samovražde. Generálna prokuratúra neskôr uviedla, že nezistila úmyselné ani nedbanlivostné protiprávne konanie príslušníkov väzenskej služby.

Preto je dôležité rozlišovať medzi politickými otázkami týkajúcimi sa podmienok väzby a tvrdením, že bolo preukázané cudzie zavinenie smrti.

Spomenutý bol aj Ľubomír Krivočenko

Ďalším prípadom, ktorý Fico vytiahol, bola smrť advokáta Ľubomíra Krivočenka počas väzby.

V tomto prípade štát neskôr pristúpil k odškodneniu pozostalých. Ministerstvo spravodlivosti však vysvetľovalo, že odškodnenie neznamenalo priznanie zodpovednosti za samotné úmrtie.

Rezort poukazoval najmä na otázky súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti vo väznici počas pandémie COVID-19.

Konflikt sa naplno rozbehol po kauze Vladimíra Pčolinského

Aktuálna fáza konfliktu medzi Ficom a Žilinkom súvisí najmä s prípadom bývalého riaditeľa SIS Vladimíra Pčolinského.

Fico tvrdí, že v tomto prípade existoval dôkaz, ktorý podľa neho mohol mať význam pre rozhodovanie vo veci. Kritiku smeroval aj voči spôsobu, akým postupovali niektorí prokurátori.

Práve otázky okolo Pčolinského prípadu sa stali jedným z dôvodov, pre ktoré premiér začal požadovať Žilinkov odchod.

Žilinka však odmieta predstavu, že by o právnych záveroch jednotlivých prípadov mal rozhodovať predseda vlády.

Žilinka: „Fatálne sa mýlite“

Generálny prokurátor na Ficovu výzvu reagoval veľmi ostro.

Odkázal premiérovi, že sa podľa neho „fatálne mýli“, ak tvrdí, že Žilinka predstavuje prekážku obnovy právneho štátu.

Zároveň oznámil, že zo svojej funkcie dobrovoľne neodíde a chce zotrvať až do konca svojho sedemročného funkčného obdobia, ktoré sa má skončiť v decembri 2027.

Žilinka zároveň tvrdí, že v prípade Generálnej prokuratúry ide o dlhodobý tlak výkonnej moci na získanie väčšieho vplyvu nad prokuratúrou.

Tento pohľad podporili vo svojich reakciách aj niektoré profesijné a kontrolné inštitúcie. Rada prokurátorov SR označila Ficovu výzvu za politický tlak a Slovenská advokátska komora upozornila na význam nezávislosti prokuratúry.

Fico má na vec opačný pohľad

Premiér však argumentuje tým, že nezávislosť prokuratúry nemôže znamenať absenciu akejkoľvek kontroly alebo zodpovednosti.

Podľa Ficovej argumentácie musí generálny prokurátor vysvetľovať aj rozhodnutia a postupy inštitúcie, ktorú vedie.

Premiér zároveň kritizuje postup prokuratúry v ďalších prípadoch spojených s predchádzajúcimi vládami a poukazuje aj na otázky okolo rozhodnutí týkajúcich sa vojenského materiálu poskytnutého Ukrajine.

Na druhej strane Žilinka tvrdí, že právne rozhodnutia nemôžu byť prispôsobované politickým očakávaniam predsedu vlády.

Čo bude nasledovať?

Spor už preto nie je iba osobným konfliktom medzi Robertom Ficom a Marošom Žilinkom.

Do popredia sa dostáva širšia otázka fungovania Generálnej prokuratúry, jej nezávislosti a vzťahu medzi výkonnou mocou a orgánmi prokuratúry.

Fico požaduje Žilinkov odchod a zároveň hovorí o možných zmenách fungovania prokuratúry. Žilinka naopak tvrdí, že personálna otázka nesmie byť dôvodom na organizačné zásahy do systému prokuratúry.

Zatiaľ teda zostáva jasné najmä jedno: Robert Fico Žilinku verejne vyzval na odchod, no generálny prokurátor svoju funkciu opustiť odmieta.

Spor tak môže pokračovať ďalšími politickými vyhláseniami, debatou o reforme prokuratúry a otázkou, akým spôsobom sa bude riešiť napätie medzi vládou a vedením Generálnej prokuratúry.