BRATISLAVA/ŠTRASBURG – Europoslanec Erik Kaliňák vystúpil v Európskom parlamente s mimoriadne ostrou kritikou súčasného smerovania Európskej únie. Vo svojom prejave sa venoval vojne na Ukrajine, nákupu amerických zbraní, elektromobilite, energetike, elektrickým sieťam aj politike Green Deal.

Jeho vystúpenie sprevádzali výrazné formulácie. Hovoril napríklad o „ekoteroristoch“, „ekonomickej samovražde“ a kritizoval Európsku komisiu za podľa neho nesprávne nastavenie zelenej transformácie.

Kaliňák otvoril tému Ukrajiny a amerických zbraní

Jednou z prvých tém bola otázka možného financovania nákupu amerických zbraní pre Ukrajinu európskymi krajinami.

Kaliňák vo svojom vystúpení použil tvrdenie, že Európa by mala minúť približne 100 miliárd dolárov na americké zbrane, ktoré podľa jeho interpretácie nemusí dostať, aby nimi následne podporila Ukrajinu.

Táto formulácia však podľa samotného článku predstavovala politickú interpretáciu širšieho návrhu, nie už schválenú európsku dohodu.

V súvislosti s touto sumou sa už v minulosti objavili informácie o návrhu na rozsiahly nákup amerických zbraní financovaný európskymi krajinami. Francúzsky prezident Emmanuel Macron však podľa článku uviedol, že na konkrétnej dohode v hodnote 100 miliárd dolárov sa počas washingtonských rokovaní nedohodlo a celý proces bol v tom čase ešte ďaleko od takejto dohody.

Kritika Green Dealu a konkurencieschopnosti Európy

Najväčšiu časť Kaliňákovho prejavu tvorila kritika európskej hospodárskej a klimatickej politiky.

Europoslanec tvrdil, že spôsob, akým EÚ realizuje zelenú transformáciu, môže poškodzovať konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Poukazoval najmä na vysoké ceny energií, náklady spojené s elektrifikáciou a potrebu rozsiahlych investícií do energetickej infraštruktúry.

Samotná Európska komisia pritom podľa článku uznáva, že európsky priemysel čelí vysokým cenám energií a silnej globálnej konkurencii. Aj preto EÚ pripravuje opatrenia zamerané na znižovanie energetických nákladov a podporu priemyslu.

„Do elektromobility ste sa zamilovali“

Kaliňák ostro kritizoval aj politiku podpory elektromobility.

Podľa jeho vystúpenia Brusel presadzuje elektromobily príliš agresívne a vytvára tlak na výrobcov aj spotrebiteľov. Zároveň naznačoval, že záujem verejnosti o elektromobily nie je taký veľký, ako predpokladá európska politika.

Dostupné údaje však ukazujú rast registrácií batériových elektromobilov v Európe. Podľa zdroja bolo v prvom polroku 2026 registrovaných viac ako 1,24 milióna nových batériových elektromobilov, čo predstavovalo približne 34-percentný medziročný rast.

Otázkou preto zostáva najmä tempo transformácie, cena vozidiel, dostupnosť nabíjacej infraštruktúry a rozdiely medzi jednotlivými európskymi krajinami.

Elektrické siete sú ďalším problémom

Kaliňák upozornil aj na energetické siete. Podľa jeho argumentácie nebude možné rozsiahlu elektrifikáciu hospodárstva uskutočniť bez výrazného posilnenia existujúcej infraštruktúry.

Aj v tejto oblasti existujú konkrétne problémy. Podľa údajov uvedených v článku existujú čakacie zoznamy na pripojenie nových zdrojov a odberateľov najmenej v 16 členských štátoch EÚ a približne 40 percent európskych distribučných sietí je starších ako 40 rokov.

Rozvoj obnoviteľných zdrojov preto podľa odborného pohľadu neznamená iba výstavbu nových elektrární. Vyžaduje si tiež modernizáciu sietí, úložiská energie, flexibilné zdroje, lepšie prepojenia a riadenie spotreby.

Európa zároveň diskutuje o zmene pravidiel

Dôležitým aspektom celej diskusie je aj vývoj samotnej európskej politiky.

Podľa článku Európska komisia už navrhla úpravy pôvodného systému emisných cieľov pre automobilový sektor. Návrh počíta s väčšou flexibilitou pri dosahovaní emisných cieľov po roku 2035.

Treba však rozlišovať medzi návrhom a platným právom. Kým nedôjde k schváleniu legislatívnej zmeny, existujúce pravidlá zostávajú v platnosti.

Do diskusie navyše vstupuje aj samotný automobilový priemysel. Podľa zdroja európski výrobcovia nákladných vozidiel v septembri 2026 požiadali o odklad niektorých emisných cieľov a argumentovali vysokými cenami energie, nedostatočnou nabíjacou infraštruktúrou a nízkym dopytom po bezemisných nákladných vozidlách.

Je Green Deal jedinou príčinou problémov európskeho priemyslu?

Práve v tomto bode sa však názory výrazne rozchádzajú.

Kaliňák spája problémy európskeho priemyslu najmä s nastavením zelenej transformácie. Širší pohľad však upozorňuje aj na ďalšie faktory – vyššie ceny energií, stratu lacného ruského plynu, konkurenciu z Číny a USA, pomalé povoľovacie procesy, demografický vývoj či dlhodobé problémy s produktivitou a investíciami.

Preto nie je možné všetky ekonomické problémy Európy automaticky pripísať jedinému opatreniu alebo jednej politike.

Ostré slová vyvolali širšiu debatu

Kaliňákovo vystúpenie bolo výrazné predovšetkým svojou rétorikou. Výrazy ako „ekoteroristi“ či „ekonomická samovražda“ patria medzi ostrejšie formulácie používané v politickej debate o Green Deale.

Za samotnými ostrými slovami však zostáva širšia otázka, ktorú riešia aj európske inštitúcie a priemysel: ako uskutočniť dekarbonizáciu hospodárstva bez toho, aby európske podniky stratili konkurencieschopnosť.

Diskusia sa preto čoraz viac presúva od jednoduchej otázky, či má Green Deal existovať, k otázke, ako nastaviť jeho realizáciu tak, aby bola ekonomicky zvládnuteľná.

Kaliňák vo svojom prejave upozornil najmä na ceny energie, stav elektrických sietí a konkurencieschopnosť priemyslu. Zároveň však niektoré jeho tvrdenia podľa dostupných údajov predstavujú politické zjednodušenia alebo nadsádzku – napríklad tvrdenie o tom, že Európa už schválila 100 miliárd dolárov na zbrane, ktoré nedostane.

Výsledkom je ďalšia ostrá politická diskusia o tom, akým smerom by sa mala Európska únia uberať v oblasti energetiky, priemyslu, elektromobility a podpory Ukrajiny.