Slovenská politická debata opäť otvára jednu z najcitlivejších otázok – ako zabezpečiť dostatok energie pre slovenský priemysel a zároveň znižovať energetickú závislosť od Ruska. Do tejto diskusie sa vracajú aj staršie vyjadrenia Vladimíra Sotáka, prezidenta Klubu 500, ktoré dnes niektorí komentátori spájajú s politikou predsedu Progresívneho Slovenska Michala Šimečku.

Soták už v máji 2022 upozorňoval, že slovenské podniky nemôžu fungovať bez stabilných a cenovo dostupných dodávok energií. Vtedajšia energetická kríza podľa neho ukázala, aké vážne dôsledky môže mať náhle prerušenie dodávok plynu pre priemyselnú výrobu, zamestnanosť aj verejné financie.

Soták: Bez energie nebude fungovať priemysel

V máji 2022, krátko po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, sa na Slovensku intenzívne diskutovalo o budúcnosti dodávok ruského plynu.

Vladimír Soták vtedy vystúpil na tlačovej konferencii Klubu 500 a Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory. Zdôrazňoval, že slovenské fabriky potrebujú plyn a že podniky nemôžu zo dňa na deň jednoducho prejsť na úplne iný zdroj energie.

Jeho argument bol postavený predovšetkým na ekonomickej realite. Ak by prišlo k prudkému obmedzeniu dodávok, podľa jeho vtedajšieho pohľadu by dôsledky nepocítili iba samotné podniky, ale aj zamestnanci, štátny rozpočet a celá ekonomika.

Soták preto vtedy vyzýval vládu, parlament aj ministra hospodárstva, aby urobili všetko pre zabezpečenie dostatku plynu pre slovenský priemysel.

Staré vyjadrenia sa dnes vracajú do politického súboja

Sotákove slová z roku 2022 však dnes dostávajú nový politický kontext.

Komentátori ich spájajú aj s postojmi Michala Šimečku a Progresívneho Slovenska k energetickej bezpečnosti, Rusku a budúcej energetickej politike Slovenska.

Treba však zdôrazniť, že pôvodné Sotákove vyjadrenia neboli priamym útokom na Šimečku. V čase, keď zazneli, reagoval predovšetkým na vtedajšiu energetickú situáciu, obavy slovenského priemyslu a diskusiu o dodávkach ruského plynu.

Prepojenie so Šimečkom je preto predovšetkým dnešnou politickou interpretáciou jeho starších postojov.

Dve odlišné otázky, jeden veľký problém

Jadrom sporu sú v skutočnosti dve rozdielne otázky.

Na jednej strane stojí otázka, ktorú dlhodobo zdôrazňuje Soták: Ako zabezpečiť dostatok energie za prijateľnú cenu, aby slovenské fabriky zostali konkurencieschopné?

Na druhej strane je otázka geopolitickej bezpečnosti: Ako znížiť závislosť od krajiny, ktorá môže energiu využívať ako politický a ekonomický nástroj?

Obe otázky majú svoju váhu.

Slovensko potrebuje energiu pre domácnosti aj priemysel. Zároveň však energetická závislosť od jedného dodávateľa predstavuje strategické riziko.

Práve preto sa energetická politika stala jednou z najťažších tém nielen pre slovenskú vládu, ale pre celú Európsku úniu.

Európa už nie je v rovnakej situácii ako v roku 2022

Energetická situácia v Európe sa od začiatku vojny na Ukrajine výrazne zmenila.

Podiel ruského plynu na dovoze do Európskej únie výrazne klesol. EÚ zároveň postupne zavádza opatrenia smerujúce k obmedzeniu a ukončeniu dovozu ruského plynu.

Európa sa zároveň snaží diverzifikovať dodávky a využívať alternatívne zdroje a trasy.

Tento proces však prináša aj ekonomické náklady. Vyššie ceny energií zostávajú významným problémom pre európsky priemysel, najmä pre energeticky náročné podniky.

A práve v tomto bode zostáva Sotákova argumentácia aktuálna: pri rozhodovaní o energetickej politike nemožno ignorovať cenu energie a jej vplyv na konkurencieschopnosť výroby.

Kritika PS však potrebuje širší kontext

Politické komentáre niekedy vykresľujú Progresívne Slovensko ako stranu, ktorá sa o slovenský priemysel nezaujíma.

Takéto zjednodušenie však neposkytuje úplný obraz.

Program PS obsahuje opatrenia týkajúce sa energetiky a priemyslu, vrátane podpory modernizácie výroby, investícií a využívania európskych zdrojov na transformáciu priemyslu. Michal Šimečka zároveň upozorňuje na potrebu zachovania pracovných miest a konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky.

O tom, či by jednotlivé návrhy fungovali v praxi, sa samozrejme môže viesť politická a odborná diskusia.

Nie je však presné tvrdiť, že otázka priemyslu v politike PS vôbec neexistuje.

Soták dlhodobo upozorňuje na význam výrobnej ekonomiky

Vladimír Soták patrí medzi výrazných predstaviteľov slovenského priemyslu a dlhodobo zdôrazňuje význam výrobných podnikov pre ekonomiku krajiny.

Jeho argumentácia vychádza z jednoduchého princípu: ak slovenské podniky vyrábajú, zamestnávajú ľudí a odvádzajú dane, vytvárajú zdroje, z ktorých následne fungujú aj verejné služby.

Zároveň však nemožno ekonomickú hodnotu spoločnosti zúžiť iba na fabriky. Dôležitú úlohu majú zdravotníctvo, školstvo, výskum, sociálne služby či občiansky sektor.

V jednej veci však zostáva jeho argument zásadný – bez konkurencieschopnej výrobnej ekonomiky bude mať Slovensko problém dlhodobo financovať svoje verejné potreby.

Najväčšia otázka: Koľko bude stáť energetická zmena?

Slovensko je výrazne priemyselne orientovaná ekonomika.

Ak by ceny energií zostali dlhodobo príliš vysoké, slovenské podniky môžu strácať konkurencieschopnosť voči firmám z USA, Ázie či ďalších regiónov.

Dôsledky by sa nemuseli prejaviť iba vo výsledkoch veľkých spoločností. Mohli by zasiahnuť pracovné miesta, mzdy, investície a napokon aj verejné financie.

Preto nestačí povedať iba to, že Slovensko má znížiť svoju energetickú závislosť.

Politici musia zároveň odpovedať na tri základné otázky:

Odkiaľ bude energia pochádzať?

Koľko bude stáť?

A kto zaplatí účet, ak sa plánované riešenie ukáže ako príliš drahé alebo nedostatočné?

„Stopka Šimečkovi“ je predovšetkým politický odkaz

Tvrdenie, že Vladimír Soták osobne vystavil Michalovi Šimečkovi „stopku“, treba vnímať ako politicky vyhrotenú interpretáciu.

Sotákove najčastejšie citované výroky pochádzajú z energetickej krízy v roku 2022. Ich hlavnou témou bol slovenský priemysel, dodávky plynu a ekonomické dôsledky energetickej politiky.

Dnes však jeho argumenty možno čítať ako výzvu všetkým slovenským politikom – bez ohľadu na to, či patria ku koalícii alebo opozícii.

Ak chcú meniť energetickú politiku krajiny, mali by zároveň vysvetliť, ako zabezpečia dostatok energie, aké budú jej náklady a ako ochránia slovenský priemysel.

Práve v tom spočíva podstata súčasnej diskusie.

Nie je to iba spor medzi Sotákom a Šimečkom. Je to širší konflikt medzi dvoma prioritami: energetickou bezpečnosťou a geopolitickou nezávislosťou na jednej strane a cenovou dostupnosťou energie a konkurencieschopnosťou priemyslu na strane druhej.

Slovensko bude musieť nájsť riešenie, ktoré dokáže zvládnuť obe otázky naraz.