BRATISLAVA – Slovenský premiér Robert Fico a český premiér Andrej Babiš opäť otvorili otázky, ktoré už roky rozdeľujú členské štáty Európskej únie. Do popredia sa dostali najmä migrácia, energetika, jadrová energia, konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a rozsah právomocí národných vlád.

Ich spoločný politický odkaz je výrazný: podľa nich stredná Európa v minulosti upozorňovala na problémy, ktoré dnes čoraz častejšie rieši aj samotný Brusel. Nejde pritom iba o migráciu. Spor sa postupne rozširuje na energetickú politiku, Green Deal, ceny energií, poľnohospodárstvo a pripravovaný rozpočet EÚ.

Fico tvrdí, že stredná Európa upozorňovala na problémy skôr

Robert Fico dlhodobo argumentuje tým, že krajiny Vyšehradskej štvorky – Slovensko, Česko, Poľsko a Maďarsko – pristupovali k migračnej kríze pragmatickejšie než časť západnej Európy.

Na septembrovom summite V4 v Bratislave Fico zdôraznil, že formát V4 je opäť schopný presadzovať spoločné postoje k významným európskym otázkam. Slovenský premiér zároveň naznačil, že spolupráca by sa mala rozšíriť aj o ďalších významných európskych politikov.

Migrácia zostáva jednou z tém, kde Fico a Babiš nachádzajú spoločnú reč. Obaja dlhodobo kritizujú povinné mechanizmy prerozdeľovania migrantov a presadzujú väčší dôraz na ochranu vonkajších hraníc EÚ.

Babiš a spor o migračné kvóty

Andrej Babiš sa opakovane vracia k rokovaniam Európskej rady z roku 2018, keď sa členské štáty pokúšali nájsť riešenie migračnej krízy.

Babiš zdôrazňuje najmä odpor voči povinným migračným kvótam. Treba však rozlišovať jednotlivé historické udalosti. Robert Fico už v marci 2018 prestal byť slovenským premiérom a vo funkcii ho nahradil Peter Pellegrini. Preto nie je presné tvrdiť, že Fico a Babiš spoločne „o štvrtej ráno zrušili kvóty“.

Politická línia oboch politikov však v otázke migrácie zostáva podobná: väčší dôraz na národné rozhodovanie, kontrolu hraníc a odmietanie povinného prerozdeľovania migrantov.

Maďarsko a pokuta 200 miliónov eur

Do tejto diskusie patrí aj spor medzi Maďarskom a inštitúciami EÚ.

Súdny dvor Európskej únie v júni 2024 uložil Maďarsku jednorazovú pokutu vo výške 200 miliónov eur a zároveň stanovil ďalší milión eur za každý deň omeškania pri plnení rozsudku týkajúceho sa azylovej politiky.

Dôležitý je však dôvod rozhodnutia. Pokuta nebola uložená jednoducho za vybudovanie maďarského hraničného plota. Súd ju spojil s tým, že Maďarsko podľa jeho rozhodnutia nedodržalo predchádzajúci rozsudok týkajúci sa prístupu k azylovému konaniu, práv žiadateľov o medzinárodnú ochranu a návratu osôb, ktoré nemali právo zostať na území EÚ.

Politickí kritici Bruselu však tento prípad interpretujú ako dôkaz konfliktu medzi národnou politikou ochrany hraníc a pravidlami EÚ.

Európska migračná politika sa medzitým zmenila

Jedným z argumentov Fica a Babiša je, že Európa sa v posledných rokoch posunula smerom k prísnejšej migračnej politike.

Ochrana vonkajších hraníc, návraty neúspešných žiadateľov o azyl a spolupráca s krajinami mimo EÚ sú dnes výraznejšou súčasťou európskej diskusie než počas vrcholu migračnej krízy v rokoch 2015 a 2016.

To však automaticky neznamená, že EÚ prijala celý pôvodný program V4. Európska migračná politika naďalej zahŕňa ochranu hraníc, azylové pravidlá, návratovú politiku aj mechanizmy solidarity medzi členskými štátmi.

Ďalšia výbušná téma: demografické zmeny

Babiš vo svojich vystúpeniach upozorňuje aj na demografické zmeny v Európe.

Pôvodný článok uvádza údaje o náboženskej príslušnosti žiakov vo Viedni, pričom zároveň upozorňuje, že tieto čísla samy osebe nehovoria nič o politických názoroch, úrovni integrácie alebo postoji jednotlivých žiakov k rakúskej spoločnosti.

Práve preto je potrebné odlišovať samotnú štatistiku od politickej interpretácie, ktorá sa na jej základe vytvára.

Fico obracia pozornosť na jadrovú energiu

Jedným z najsilnejších argumentov slovenského premiéra je energetika.

Fico dlhodobo presadzuje jadrovú energetiku ako jednu z kľúčových súčastí slovenskej energetickej bezpečnosti. Tvrdí, že krajiny, ktoré sa príliš spoliehali na iné zdroje energie, dnes čelia vážnym problémom s cenami a bezpečnosťou dodávok.

Európska diskusia o jadrovej energii sa pritom skutočne posunula. Ursula von der Leyenová v minulosti otvorene hovorila o potrebe kombinovať obnoviteľné zdroje s jadrovou energiou a v roku 2026 sa európska politika opäť výraznejšie zaoberá jadrovými technológiami vrátane malých modulárnych reaktorov.

Fico preto tento vývoj interpretuje ako potvrdenie dlhodobého postoja Slovenska.

Znamená to porážku von der Leyenovej?

Nie nevyhnutne.

Európska politika vzniká kombináciou rozhodnutí Európskej komisie, Európskeho parlamentu, Rady EÚ, členských štátov a európskych súdov. Nie všetky rozhodnutia, ktoré kritizujú Fico alebo Babiš, preto možno pripísať priamo predsedníčke Európskej komisie.

Aj pri jadrovej energetike platí, že jednotlivé členské štáty si vytvárali vlastnú energetickú politiku. Nemecké rozhodnutie ukončiť využívanie jadrovej energie napríklad nebolo jednoducho príkazom Bruselu.

Babiš chce, aby Brusel viac počúval strednú Európu

Andrej Babiš sa snaží posilniť pozíciu strednej Európy pri rozhodovaní v EÚ.

Kritika sa už netýka iba migrácie. Do popredia sa dostávajú aj náklady energetickej transformácie, konkurencieschopnosť priemyslu, Green Deal, poľnohospodárstvo a rozpočet EÚ.

Fico používa veľmi podobný argument. Podľa neho by Slovensko a ďalšie krajiny strednej Európy nemali byť iba prijímateľmi rozhodnutí, ktoré vznikajú v Bruseli, ale mali by mať silnejší vplyv na ich tvorbu.

Na rokovaniach V4 sa preto dostali do popredia aj otázky budúceho rozpočtu EÚ a ochrany kohéznej a poľnohospodárskej politiky.

Je toto začiatok konca Európskej únie?

Takýto záver by bol v tejto chvíli príliš dramatický.

Fico ani Babiš podľa dostupných verejných vyjadrení neohlásili, že chcú Slovensko alebo Česko dostať z Európskej únie.

Ich stratégia je skôr opačná: chcú vytvárať politické spojenectvá vo vnútri EÚ a pokúsiť sa zmeniť jej smerovanie.

Fico po rokovaniach V4 hovoril aj o možnosti zapojenia ďalších významných európskych lídrov. To naznačuje snahu vytvoriť širšiu politickú koalíciu v rámci Únie, nie pripravovať odchod z nej.

Brusel dostáva jasný signál

Najväčšou otázkou preto nie je, či sa Európska únia zajtra rozpadne.

Dôležitejšie je, či budú európske inštitúcie schopné reagovať na rastúcu kritiku zo strany členských štátov.

Pri jadrovej energetike už nastal výrazný posun. Pri migrácii sa európska politika v niektorých oblastiach sprísnila a otázka konkurencieschopnosti európskeho priemyslu sa dostáva čoraz vyššie na politickú agendu.

Fico a Babiš teda neohlásili „koniec Európskej únie“. Ich politický odkaz je však pre Brusel jednoznačný:

Stredná Európa už nechce iba prijímať rozhodnutia. Chce byť pri stole, keď sa rozhoduje o budúcnosti celej Únie.