Rokovania slovenskej delegácie v Moskve opäť otvorili jednu z najcitlivejších otázok slovenskej politiky – akým smerom by sa mala krajina uberať v zahraničnej politike. Podpredseda Národnej rady SR Tibor Gašpar hovoril o témach, ktoré podľa jeho slov dominovali rokovaniam s ruskou stranou. Išlo najmä o vojnu na Ukrajine, možnosti mierových rokovaní, dodávky ropy a plynu, jadrovú energetiku, NATO, Európsku úniu, ale aj širšie otázky bezpečnosti a suverenity Slovenska.

Gašpar zároveň odmietol tvrdenia, že návšteva Moskvy mala byť prejavom servility voči Rusku. Podľa jeho interpretácie išlo predovšetkým o pragmatickú komunikáciu o témach, ktoré môžu mať priamy vplyv na slovenskú ekonomiku, energetickú bezpečnosť a život domácností.

Treba však zdôrazniť, že časť tvrdení, ktoré Gašpar prezentoval, predstavuje jeho politický pohľad na udalosti. Nie všetky jeho hodnotenia či interpretácie sú nezávisle potvrdené.

Vojna na Ukrajine bola jednou z hlavných tém

Podľa Gašpara patrila vojna na Ukrajine medzi najdôležitejšie otázky rokovaní. Slovenská delegácia mala podľa jeho slov priniesť do Moskvy aj odkazy súvisiace s predchádzajúcimi kontaktmi slovenského premiéra Roberta Fica s ukrajinskou stranou.

Gašpar sa pritom odvolával na ruskú interpretáciu mierových rokovaní z roku 2022, predovšetkým na rokovania v Istanbule. Tvrdil, že v určitom období bola podľa neho možnosť dosiahnutia mierovej dohody veľmi blízko a následne mali do procesu zasiahnuť západní politici.

Práve táto časť jeho argumentácie patrí medzi sporné. Tvrdenie, že Boris Johnson alebo iní západní predstavitelia jednoducho zabránili uzavretiu hotovej mierovej dohody, zostáva predmetom politických a historických sporov a nemožno ho prezentovať ako jednoznačne preukázaný fakt.

Gašpar napriek tomu presadzuje názor, že slovenská diplomacia by mala udržiavať komunikačné kanály so všetkými relevantnými stranami a hľadať možnosti, ktoré by mohli viesť k ukončeniu konfliktu.

Energia zostáva pre Slovensko strategickou otázkou

Významnú časť diskusie podľa Gašpara tvorili dodávky ropy a zemného plynu. Slovensko je v tejto oblasti citlivé najmä vzhľadom na potreby priemyslu, vykurovanie domácností a ceny pohonných látok.

Gašpar hovoril aj o možnosti aktívnejšej úlohy štátu prostredníctvom spoločnosti Transpetrol pri nákupe ropy. Podľa jeho predstavy by takýto model mohol štátu umožniť väčší vplyv na energetickú politiku a v určitých podmienkach prispieť k stabilizácii cien.

Ide však o politický návrh, nie o potvrdené rozhodnutie, ktoré by už bolo zavedené do praxe.

Diskutovať sa podľa Gašpara malo aj o budúcnosti slovenskej jadrovej energetiky a možnosti výstavby ďalšieho reaktora. Jadrová energia pritom dlhodobo predstavuje jeden z pilierov slovenskej energetickej bezpečnosti a významnú súčasť domácej výroby elektriny.

Kritika Kallasovej a západnej politiky

Gašpar sa kriticky vyjadril aj k prístupu vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničné veci Kaje Kallasovej. Jej tvrdý postoj voči Moskve podľa neho komplikuje hľadanie kompromisu a vytvára otázku, či môže byť takýto prístup účinný pri prípadnom sprostredkovaní mierových rokovaní.

Kallasová však dlhodobo zastáva tvrdú líniu voči Rusku a zdôrazňuje podporu Ukrajine. Gašpar preto spochybňuje, či je možné očakávať sprostredkovateľskú úlohu od človeka, ktorý má voči Moskve takto výrazne kritický postoj.

Podobnú kritiku smeroval aj k bývalej nemeckej kancelárke Angele Merkelovej v súvislosti s jej úlohou pri rokovaniach o Minských dohodách. Aj v tomto prípade ide o interpretáciu, ktorá zostáva predmetom politickej diskusie.

Spor o NATO a rast obranných výdavkov

Ďalšou témou bola budúcnosť NATO a rastúci tlak na zvyšovanie obranných výdavkov v Európe. Gašpar upozorňuje na rozvoj európskeho obranného priemyslu a rast výdavkov jednotlivých štátov.

Podľa jeho názoru existuje riziko, že Európa bude čoraz viac ekonomicky naviazaná na zbrojársku výrobu. Zároveň tvrdí, že rastúce dodávky zbraní môžu podľa jeho pohľadu prispievať k predlžovaniu vojnového konfliktu.

Kriticky sa vyjadril aj k myšlienke spoločnej európskej armády. Obáva sa, že vytvorenie takéhoto systému by mohlo podľa neho obmedziť schopnosť menších členských krajín samostatne rozhodovať o nasadení vlastných vojakov.

Je Slovensko izolované?

Jednou z ďalších otázok bolo medzinárodné postavenie Slovenska. Vládni predstavitelia dlhodobo odmietajú tvrdenia opozície, že krajina sa dostáva do medzinárodnej izolácie.

Gašpar poukazuje na skutočnosť, že Slovensko zostáva členom Európskej únie aj NATO a naďalej plní svoje medzinárodné záväzky. Odlišný názor na politiku voči Rusku podľa neho automaticky neznamená, že Slovensko je nespoľahlivým partnerom.

Opozícia však tvrdí opak a upozorňuje na možné oslabenie dôvery zo strany európskych a transatlantických spojencov.

Práve rozdielny pohľad na zahraničnú politiku sa stal jedným z najvýraznejších politických sporov na Slovensku. Vládna koalícia zdôrazňuje suverenitu a pragmatické vzťahy, zatiaľ čo opozícia kladie väčší dôraz na pevné zosúladenie so spojencami.

Benešove dekréty ako ďalšia citlivá téma

Gašpar sa dotkol aj otázky Benešových dekrétov a historických otázok, ktoré dodnes ovplyvňujú politické vzťahy v strednej Európe.

Podľa neho by neuvážené otváranie historických tém mohlo vytvárať nové napätie medzi susednými krajinami. Ide o problematiku spojenú s povojnovým usporiadaním regiónu, ktorá má stále politický aj spoločenský význam.

Gašpar preto vyzýva na opatrnosť a odmieta kroky, ktoré by podľa neho mohli negatívne ovplyvniť vzťahy Slovenska s Českou republikou, Maďarskom a ďalšími susednými štátmi.

Moskva ako súčasť širšej politiky vlády

Rokovania v Moskve zapadajú do širšej línie vlády Roberta Fica, ktorá presadzuje udržiavanie komunikačných kanálov s Ruskom aj napriek pokračujúcej vojne na Ukrajine a napätiu medzi Moskvou a západnými štátmi.

Fico sa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom stretol viackrát a Moskvu navštívil aj v súvislosti s oslavami Dňa víťazstva. Súčasťou slovenskej delegácie bol podľa dostupných informácií aj Tibor Gašpar.

Energetika pritom patrí medzi hlavné dôvody, pre ktoré slovenská vláda zdôrazňuje potrebu zachovania kontaktov s Moskvou. Pre Slovensko zostávajú otázky dodávok energií, cien a energetickej bezpečnosti strategické.

Politický spor bude pokračovať

Rokovania v Moskve tak nepriniesli koniec diskusie o zahraničnopolitickom smerovaní Slovenska. Naopak, opäť otvorili otázky, ktoré výrazne rozdeľujú slovenskú politickú scénu – vzťah k Rusku, podpora Ukrajiny, energetická bezpečnosť, budúcnosť NATO a EÚ či rozsah slovenskej suverenity pri rozhodovaní o zahraničnej politike.

Pre vládu Roberta Fica predstavuje komunikácia s Moskvou podľa jej argumentácie nástroj na presadzovanie slovenských ekonomických a energetických záujmov. Opozícia však upozorňuje, že prílišná blízkosť k Rusku môže oslabiť dôveru Slovenska medzi európskymi a transatlantickými partnermi.

Gašpar naopak tvrdí, že Slovensko musí byť schopné rokovať s každým aktérom, ktorý môže ovplyvniť jeho bezpečnosť, energetiku alebo ekonomiku.

Jedno však zostáva isté: otázka, akú pozíciu má Slovensko zaujať v čase pokračujúcej vojny na Ukrajine, bude patriť medzi najvýznamnejšie politické témy aj naďalej. Spor medzi pragmatickou diplomaciou a užším zosúladením so západnými spojencami tak zďaleka nekončí.