by 
Kontroverzný výrok podnikateľa Igora Rattaja o volebnom práve dôchodcov vyvolal ostrú reakciu. Artúr Bekmatov vo videu spochybnil predstavu, že možnosť voliť by mala závisieť od toho, či človek aktuálne zarába alebo ekonomicky prispieva štátu.
Napätie vzniklo po rozhovore Igora Rattaja so Šimonom Žďárskym, v ktorom podnikateľ otvoril otázku volebného práva seniorov. Rattaj podľa medializovaných záznamov uviedol, že voliť by mali chodiť tí, ktorí zarábajú, pričom pri dôchodcoch spochybnil ich právo hlasovať s argumentom, že už neprinášajú ekonomický výkon.
Práve táto formulácia sa stala terčom kritiky. Artúr Bekmatov následne zverejnil video, v ktorom na Rattajov názor reagoval výrazne ostrejším tónom. Poukázal na to, že dnešní seniori za sebou často majú desaťročia práce, platenia daní a odvodov a podieľali sa na budovaní spoločnosti, ktorej súčasťou je aj dnešná ekonomika.
Spor sa dotýka samotného princípu demokracie
Podľa Bekmatovovej argumentácie je problematické spájať volebné právo s aktuálnym príjmom človeka. Ak by totiž platilo pravidlo, že voliť má iba ekonomicky aktívny občan, okamžite by vznikla otázka, kde by bola hranica.
Týkalo by sa to iba dôchodcov? Alebo aj nezamestnaných, študentov, rodičov na materskej či ľudí s nízkymi príjmami? A čo občania, ktorí určitý čas nepracujú, no napriek tomu platia dane alebo sa na spoločenskom a ekonomickom živote podieľajú iným spôsobom?
Práve tento problém Bekmatov vo svojej reakcii zdôraznil. Volebný hlas podľa tohto princípu nemá byť odmenou za aktuálnu produktivitu, ale demokratickým právom občana, ktorého rozhodnutia štátu priamo ovplyvňujú.
Bekmatov vytiahol aj otázku minulosti
V ostrej reakcii zároveň pripomenul, že veľká časť dnešných seniorov strávila desaťročia v práci a podieľala sa na budovaní infraštruktúry a spoločenského majetku. Ako príklad spomenul aj zariadenia a infraštruktúru v slovenských horách, ktoré vznikali počas predchádzajúcich desaťročí a z ktorých dnes profituje aj cestovný ruch.
Argument preto obrátil späť na otázku, či je vôbec možné človeka po desiatkach rokov práce označiť za osobu, ktorá už spoločnosti „nič neprináša“, a následne mu na tomto základe obmedzovať politické práva.
Do sporu vstupuje aj politický rozmer
Bekmatov sa nezastavil iba pri Rattajovom samotnom výroku. Vo videu zároveň otvoril otázku, prečo podľa neho nebola reakcia časti politickej scény, médií či aktivistov výraznejšia. Naznačil tiež, že pri podobnom výroku od niektorých politikov by mohla nasledovať omnoho väčšia verejná a politická búrka.
Takéto tvrdenia však treba vnímať ako Bekmatovovu politickú interpretáciu. Z dostupného materiálu nevyplýva dôkaz, že by médiá alebo opozícia Rattajove slová podporovali alebo že by zámerne mlčali z dôvodov, ktoré Bekmatov naznačuje.
Jedna veta otvorila oveľa väčšiu otázku
Celý spor tak postupne prerástol do širšej diskusie o tom, čo vlastne znamená rovnosť občanov v demokracii.
Ak by sa volebné právo začalo odvíjať od príjmu alebo ekonomického prínosu, vznikla by otázka, či by mali mať všetci občania rovnakú politickú váhu. Znamenalo by vyšší príjem aj väčšiu váhu hlasu? Mali by ľudia s miliónovými príjmami rozhodovať viac než pracovníci s minimálnou mzdou?
Práve tu sa podľa kritikov Rattajovho výroku nachádza najväčší problém celej myšlienky. Demokratické právo voliť nie je viazané na výplatnú pásku človeka, ale na jeho postavenie občana.
Reakcia pokračuje na sociálnych sieťach
Bekmatovovo video preto vyvolalo pozornosť aj mimo samotného pôvodného rozhovoru. Z kontroverzného výroku sa stal širší spor o postavení dôchodcov, rovnosti občanov a hraniciach volebného práva.
Jedna vec je však jasná: Rattaj otvoril tému, ktorá sa dotýka veľmi citlivej otázky fungovania demokracie, a Bekmatov sa rozhodol odpovedať spôsobom, ktorý nenechal jeho názor bez povšimnutia.
