Slovenská politická a justičná scéna opäť rieši meno generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Zoroslav Kollár vo svojom verejnom vystúpení otvoril viacero kontroverzných otázok, ktoré sa týkajú rokov 2020 až 2023, vyšetrovania veľkých káuz, paragrafu 363, Žilinkovej kandidatúry aj jeho ďalšieho pôsobenia na čele Generálnej prokuratúry.

Kollárove vyjadrenia prichádzajú v čase, keď sa konflikt medzi časťou vládnej koalície a generálnym prokurátorom opäť dostáva do centra pozornosti. Robert Fico už Žilinku vyzval na odchod z funkcie, zatiaľ čo generálny prokurátor rezignáciu odmieta a kritiku označuje za politický tlak na nezávislosť prokuratúry.

Kollár tvrdo kritizuje Žilinku

Zoroslav Kollár dlhodobo kritizuje spôsob, akým bola podľa jeho názoru riešená časť trestných káuz z obdobia predchádzajúcich vlád. Vo svojom najnovšom vystúpení opäť upozornil na prípady súvisiace s policajnými akciami Búrka a Víchrica a na používanie paragrafu 363.

Podľa Kollára mal generálny prokurátor v minulosti postupovať aktívnejšie a mal venovať väčšiu pozornosť prípadom, pri ktorých podľa Kollárovho názoru došlo k nespravodlivosti.

Treba však zdôrazniť, že ide o Kollárovo politické a osobné hodnotenie. Nie je možné automaticky pripísať generálnemu prokurátorovi osobnú zodpovednosť za každý krok vyšetrovateľov, dozorových prokurátorov alebo rozhodnutia súdov.

Búrka a otázky, ktoré zostali otvorené

Jednou z tém, ku ktorým sa Kollár vracia, je policajná akcia Búrka. Tá sa začala v marci 2020 a týkala sa viacerých sudcov a ďalších osôb.

Prípad sa v priebehu rokov výrazne komplikoval a niektoré trestné konania sa skončili bez právoplatného odsúdenia. V júni 2026 Súdna rada upozornila na ďalší prípad, v ktorom bolo po rokoch trestné stíhanie právoplatne zastavené so záverom, že skutok nebol spáchaný obvineným.

Práve dĺžka niektorých konaní vyvoláva otázky o tom, ako má štát postupovať v situácii, keď je človek roky trestne stíhaný a následne sa jeho prípad skončí bez odsúdenia.

Kollár tento problém používa ako jeden z hlavných argumentov svojej kritiky.

Paragraf 363 zostáva jednou z najspornejších tém

Počas pôsobenia Maroša Žilinku sa paragraf 363 Trestného poriadku stal jedným z najdiskutovanejších nástrojov slovenskej justície.

Jeho zástancovia tvrdia, že umožňuje generálnemu prokurátorovi zasiahnuť v prípadoch, keď bolo trestné stíhanie alebo obvinenie vedené v rozpore so zákonom.

Kritici naopak tvrdia, že jeho používanie môže v citlivých prípadoch zastaviť vyšetrovanie ešte predtým, ako sa vec dostane pred súd.

Samotný fakt, že bol paragraf 363 použitý, však automaticky neznamená, že vyšetrovanie bolo nezákonné alebo že niekto konal úmyselne. Každý konkrétny prípad si vyžaduje samostatné posúdenie.

Sporná otázka Žilinkovej kandidatúry

Ešte citlivejšia časť Kollárových tvrdení sa týka samotnej kandidatúry Maroša Žilinku na post generálneho prokurátora.

Kollár naznačuje, že jeho kandidatúra mala byť pripravovaná v politickom prostredí okolo vtedajšieho predsedu parlamentu Borisa Kollára.

Dostupné informácie však takýto záver nepotvrdzujú.

Žilinku v roku 2020 nominovala Slovenská advokátska komora a poslankyňa Petra Hajšelová. Žilinka zároveň priznal, že o druhú nomináciu požiadal Petra Pčolinského zo strany Sme rodina, ktorý ho následne spojil s Hajšelovou.

Preto treba tvrdenia o údajnom politickom zákulisí kandidatúry vnímať ako Kollárovu interpretáciu, nie ako preukázanú skutočnosť.

Žilinku pritom podporil takmer celý parlament

Pri pohľade na jeho zvolenie nemožno zabudnúť na jednu významnú skutočnosť.

Maroš Žilinka bol v decembri 2020 zvolený generálnym prokurátorom výraznou podporou poslancov. Za jeho voľbu hlasovalo 132 zo 147 prítomných poslancov.

Podporu získal naprieč politickým spektrom a hlasovali zaňho aj poslanci Smeru vrátane Roberta Fica.

To je dôležitý detail dnešného príbehu. Človek, ktorý kedysi získal veľmi širokú parlamentnú podporu, sa dnes nachádza v otvorenom konflikte s časťou politikov, ktorí ho pôvodne podporovali.

Do hry vstúpila aj otázka doživotnej renty

Ďalšou kontroverznou témou je návrh na zavedenie doživotnej renty pre generálneho prokurátora.

Takýto návrh existoval, no prezident Peter Pellegrini zákon vrátil parlamentu. V júni 2025 poslanci jeho veto neprelomili. Za opätovné prijatie zákona nehlasoval žiadny poslanec, 70 bolo proti a 78 sa zdržalo.

Žilinka tak o plánovanú rentu neprišiel iba politickým rozhodnutím – návrh napokon nebol prijatý.

A práve na túto tému nadviazal Zoroslav Kollár mimoriadne nezvyčajnou ponukou.

Kollár ponúkol Žilinkovi 5 000 eur mesačne

Kollár verejne uviedol, že ak Žilinka odíde z funkcie generálneho prokurátora, je pripravený mu zo svojich vlastných prostriedkov vyplácať 5 000 eur mesačne až do konca života.

Túto ponuku zopakoval aj vo februári 2026. Podľa Kollára by Žilinkov odchod predstavoval riešenie, ktoré by mohlo byť prospešné pre samotného generálneho prokurátora aj pre Slovensko.

Žilinka však na takúto ponuku nepristúpil.

Samotná ponuka pritom nemá žiadny právny účinok na jeho funkčné obdobie. Ide predovšetkým o výrazné politické gesto a súčasť verejnej kritiky.

Do konfliktu vstúpil aj Robert Fico

Najnovší vývoj však posunul celý spor do ešte ostrejšej roviny.

Podľa článku, ktorý tému rozoberá, Robert Fico Žilinku priamo vyzval na odstúpenie. Premiér ho kritizuje za jeho pôsobenie na čele Generálnej prokuratúry a tvrdí, že jeho prístup poškodzuje dôveru v právny štát.

Žilinka naopak odmieta odstúpiť a tvrdí, že premiér sa v hodnotení jeho práce zásadne mýli. Spor interpretuje ako otázku nezávislosti prokuratúry.

Do diskusie sa podľa dostupných informácií zapojili aj ďalšie profesijné a verejné inštitúcie.

Čo vlastne Kollár otvoril?

Kollárove vystúpenie tak otvára viacero otázok, ktoré slovenská spoločnosť rieši už niekoľko rokov.

Prečo niektoré trestné konania trvajú tak dlho?

Kto nesie zodpovednosť v prípade, ak sa závažné obvinenie po rokoch ukáže ako neopodstatnené?

Je paragraf 363 nevyhnutnou poistkou zákonnosti, alebo by mal byť jeho rozsah obmedzený?

A do akej miery môže byť generálny prokurátor osobne zodpovedný za jednotlivé rozhodnutia prokurátorov a vyšetrovateľov?

Na tieto otázky však neexistuje jednoduchá politická odpoveď.

Žilinka je pod tlakom z viacerých strán

Jedno je však zrejmé: Maroš Žilinka sa dostal do mimoriadne náročnej politickej situácie.

Na jednej strane stojí kritika Zoroslava Kollára a ďalších politických aktérov.

Na druhej strane je tlak Roberta Fica a časti vládnej koalície.

Samotný Žilinka však tvrdí, že jeho zotrvanie vo funkcii súvisí predovšetkým s nezávislosťou prokuratúry a odmieta predstavu, že by mal odísť iba na základe politického tlaku.

Celý konflikt preto už dávno nie je iba osobným sporom medzi jednotlivými politikmi a generálnym prokurátorom.

Ide o širšiu otázku fungovania slovenskej prokuratúry, trestnej politiky a dôvery verejnosti v právny štát.

Pandorina skrinka tak zostáva otvorená. A ďalší vývoj môže ukázať, či sa spor skončí odchodom Maroša Žilinku, reformou prokuratúry alebo ešte ostrejším politickým konfliktom.