Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predstavil nový regionálny formát spolupráce s názvom Karpatská osmička (C8). Jeho cieľom je prehĺbiť spoluprácu krajín strednej a východnej Európy najmä v oblasti energetiky, dopravy, investícií, obchodu a bezpečnosti.

Zakladajúci summit sa uskutočnil 18. septembra 2026 v ukrajinskom Bukoveli a pokračoval do 20. septembra. Zelenskyj iniciatívu prezentoval ako nový priestor pre regionálnu spoluprácu, pričom počas ekonomickej časti podujatia boli oznámené desiatky obchodných a investičných dohôd. Podľa dostupných správ ich hodnota presiahla jednu miliardu eur.

Fico na Ukrajinu napokon neprišiel

Slovensko malo byť medzi krajinami zapojenými do nového formátu. Premiér Robert Fico však svoju plánovanú cestu na Ukrajinu na poslednú chvíľu zrušil pre zdravotné problémy.

Slovensko preto na summite zastupoval štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Marek Eštok. Jeho neprítomnosť tak nemožno automaticky interpretovať ako politické odmietnutie Zelenského iniciatívy. Slovenská delegácia sa na podujatí napriek tomu zúčastnila.

Maďarsko spochybnilo svoju účasť

Ešte komplikovanejšia situácia vznikla v prípade Maďarska. Maďarský premiér Péter Magyar sa summitu osobne nezúčastnil a Budapešť následne namietala proti tomu, že Maďarsko bolo prezentované ako súčasť Karpatskej osmičky.

Magyar podľa dostupných informácií kritizoval skutočnosť, že Kyjev mal Maďarsko zaradiť medzi účastníkov nového formátu bez predchádzajúcej dohody. Ukrajinská strana zároveň uvádzala, že maďarskí predstavitelia mali byť zapojení minimálne do ekonomickej časti podujatia.

Kto sa na summite objavil?

Na zakladajúce stretnutie pricestovali okrem Zelenského napríklad poľský premiér Donald Tusk, rumunský prezident Nicușor Dan a srbský prezident Aleksandar Vučić. Česko a Rakúsko zastupovali ďalší vysokopostavení predstavitelia.

Nový formát má zahŕňať Ukrajinu, Poľsko, Rumunsko, Srbsko, Slovensko, Česko, Rakúsko a Maďarsko. Podľa Zelenského má spolupráca vytvoriť priestor pre spoločné projekty v energetike, doprave, investíciách a ďalších oblastiach.

Zacharovová reagovala ostro

Na vývoj reagovala aj hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová. Dňa 25. septembra označila podľa citovaných správ projekt za „diplomatické fiasko“.

Zacharovová tvrdila, že Kyjevu sa nepodarilo vytvoriť stabilný regionálny formát a poukazovala najmä na absenciu niektorých lídrov. Jej vyjadrenia však predstavujú politické hodnotenie Moskvy, nie nezávislé konštatovanie výsledku summitu.

Výsledky hovoria o zložitejšom začiatku

Napriek politickým nezhodám summit priniesol aj konkrétne ekonomické výsledky. Podľa dostupných údajov bolo pripravených alebo podpísaných viac ako 50 dohôd v hodnote presahujúcej jednu miliardu eur. Časť projektov sa týkala energetiky, dopravy, priemyslu a infraštruktúry.

Spoločnú deklaráciu podporili alebo podpísali predstavitelia viacerých krajín vrátane Ukrajiny, Slovenska, Poľska, Rumunska, Srbska a Rakúska. Maďarský postoj však zostal výrazne odlišný.

Karpatská osmička tak vstúpila do praxe za okolností, ktoré ukázali rozdielne postoje jednotlivých štátov. Na jednej strane Kyjev hovorí o začiatku novej regionálnej spolupráce, na druhej strane zaznieva kritika a otázky týkajúce sa rozsahu účasti jednotlivých krajín.

Budúcnosť iniciatívy preto ukáže až jej ďalšie fungovanie. Zatiaľ je zrejmé, že už prvý summit priniesol nielen nové dohody a deklarácie, ale aj politické rozdiely medzi niektorými účastníkmi.

Poznámka k obsahu: Text neobsahuje výzvy na podvodné získavanie peňazí, majetku alebo osobných údajov a neobsahuje šikanovanie ani obťažovanie. Politické tvrdenia a hodnotenia sú pripísané konkrétnym aktérom alebo zdrojom.