by 
„ŽE VÁS HANBA NEFACKÁ!“ Taraba sa pustil do Šimečku: Ostrý súboj o Trestný zákon a miliardy z Bruselu
Slovenská politika zažila množstvo ostrých stretov, no konflikt medzi Tomášom Tarabom a predsedom Progresívneho Slovenska Michalom Šimečkom patril k tým, ktoré mimoriadne presne ukázali hlboké rozdelenie medzi koalíciou a opozíciou.
Nešlo iba o paragrafy novely Trestného zákona. V centre sporu sa ocitla otázka eurofondov, právneho štátu a toho, kto v skutočnosti poškodzuje záujmy Slovenskej republiky.
Taraba vo svojom vystúpení obvinil progresívcov, že namiesto politického boja doma prenášajú konflikt do Bruselu a snažia sa presvedčiť európske inštitúcie, aby Slovensku pozastavili alebo odobrali európske peniaze.
Podľa neho ide o neprijateľný útok na vlastnú krajinu.
Koalícia presadzovala zmeny v trestnom práve s argumentom, že slovenské trestné sadzby boli neprimerane prísne a mali sa priblížiť pravidlám platným v krajinách, ako sú Nemecko či Rakúsko. Opozícia však tvrdila, že novela oslabí boj proti korupcii, skráti premlčacie lehoty a pomôže ľuďom podozrivým zo závažnej hospodárskej kriminality.
Taraba tieto obavy odmietol a zaútočil priamo na Šimečku aj ďalších opozičných predstaviteľov.
„Že vás hanba nefacká,“ odkázal im v jednej z najtvrdších pasáží svojho prejavu.
Minister upozorňoval, že prípadné zmrazenie eurofondov by nezasiahlo iba vládu alebo konkrétnych politikov. Dôsledky by podľa neho pocítili predovšetkým obyčajní občania a regióny, ktoré európske peniaze potrebujú najviac.
Bez nich by sa mohli zastaviť diaľničné projekty, opravy ciest prvej triedy, rekonštrukcie nemocníc či nákup moderných zdravotníckych prístrojov. Najtvrdšie by to podľa Tarabu zasiahlo východné Slovensko a ďalšie ekonomicky slabšie oblasti.
Spor preto vykreslil ako základný morálny konflikt.
Pripomenul, že opoziční poslanci a europoslanci dostávajú platy z daní slovenských občanov. Následne sa ich pýtal, ako môžu tí istí politici v zahraničí podporovať kroky, ktoré môžu pripraviť Slovensko o miliardy eur určené práve týmto občanom.
Podľa Tarabu už nešlo o legitímnu kritiku vlády, ale o vedomé poškodzovanie národných záujmov.
Šimečka a predstavitelia opozície však celý spor vysvetľovali úplne opačne. Tvrdili, že riziko straty eurofondov nevytvorilo Progresívne Slovensko, ale samotná vláda svojimi zásahmi do trestného práva a zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry.
Z ich pohľadu bolo povinnosťou opozície upozorňovať európske orgány na kroky, ktoré podľa nich mohli oslabiť vyšetrovanie korupcie a kontrolu nad používaním verejných peňazí.
Prípadné sankcie by teda podľa opozície neboli výsledkom jej aktivít, ale dôsledkom rozhodnutí vládnej koalície.
Spor odhalil dva úplne rozdielne pohľady na vlastenectvo. Koalícia tvrdila, že opozícia útočí na Slovensko cez Brusel, pretože sa nedokáže zmieriť s výsledkom volieb. Opozícia odpovedala, že skutočnou službou krajine je upozorňovať na porušovanie pravidiel, aj keď je to pre vládu nepríjemné.
Tarabov výrok o hanbe sa stal symbolom celej konfrontácie. Pre jeho podporovateľov pomenoval údajné pokrytectvo politikov, ktorí kritizujú vlastnú krajinu v zahraničí. Pre jeho odporcov išlo iba o pokus prekryť výhrady voči oslabovaniu právneho štátu.
Jedno je však isté: boj o Trestný zákon už dávno nebol iba právnickým sporom. Zmenil sa na vojnu o miliardy z Bruselu, politickú zodpovednosť a otázku, kto v skutočnosti stojí na strane Slovenska.
