Politický spor okolo miliónových dotácií na podporu robotiky, automatizácie a inovácií priniesol ďalší výrazný zvrat. Progresívne Slovensko na čele s Michalom Šimečkom upozorňovalo na podozrenia pri prideľovaní verejných financií a požadovalo dôkladné preverenie celého systému. Kauza napokon prispela aj k odchodu Petra Kmeca z funkcie podpredsedu vlády.

Následná kontrola však nepriniesla výsledok, ktorý by znamenal úplné zrušenie dotačnej výzvy. Práve naopak – podľa výsledkov auditu neboli zistené také závažné systémové nedostatky, ktoré by odôvodňovali zrušenie celej schémy. Zistené boli predovšetkým administratívne a etické problémy.

A práve tento vývoj dal do rúk Vladimírovi Sotákovi silný argument v prospech podpory slovenského priemyslu.

Spor vypukol okolo miliónových dotácií

Celá kauza sa dostala do centra pozornosti koncom roka 2025. Progresívne Slovensko začalo kritizovať spôsob prideľovania dotácií určených na projekty v oblasti biotechnológií, robotiky a automatizácie.

Michal Šimečka upozorňoval na možné personálne a finančné väzby niektorých žiadateľov na politické prostredie. PS zároveň podalo trestné oznámenie a požadovalo vysvetlenie, podľa akých pravidiel boli jednotlivé projekty hodnotené a vyberané.

Politický tlak postupne narastal a kauza mala aj personálne dôsledky. Peter Kmec napokon oznámil svoj odchod z funkcie.

Soták sa postavil na obranu priemyslu

Po Kmecovom odchode vystúpil do popredia Vladimír Soták, šéf Klubu 500 a Železiarní Podbrezová.

Soták odmietal argument, že samotná politická kontroverzia okolo dotácií znamená, že podpora priemyselných investícií bola chybná. Podľa jeho pohľadu je potrebné oddeliť otázku transparentnosti od samotnej potreby modernizovať slovenskú ekonomiku.

Poukazoval najmä na robotizáciu, výskum, automatizáciu a technologickú modernizáciu výrobných podnikov. Kritizoval tiež stav slovenského školstva, vysoké náklady a podľa jeho názoru nedostatočné pochopenie potrieb priemyslu v politickej diskusii.

Jeho vystúpenie bolo mimoriadne ostré a v politickom súboji so Šimečkom a PS predstavovalo výrazný protiútok.

V hre boli aj Železiarne Podbrezová

Spor mal pre Sotáka aj osobný a podnikateľský rozmer.

Železiarne Podbrezová patrili medzi úspešných žiadateľov o podporu projektu zameraného na robotiku a automatizáciu. Pôvodne schválená suma predstavovala 9 997 391 eur.

Celá výzva pritom počítala s podporou v objeme približne 90 miliónov eur pre projekty súvisiace s robotizáciou a automatizáciou. Cieľom bolo podporiť modernizáciu slovenského priemyslu a zvýšiť jeho konkurencieschopnosť.

Pre priemyselné podniky je pritom technologická modernizácia čoraz dôležitejšia. Slovenské firmy čelia vysokým energetickým nákladom, tlaku na produktivitu a zároveň slabšiemu dopytu na niektorých európskych trhoch.

Audit priniesol zásadný zvrat

Po politickom škandále nasledovali kontroly a audit dotačnej schémy.

Tomáš Drucker následne informoval, že priebežný audit neodhalil také závažné systémové nedostatky, ktoré by odôvodňovali zrušenie celej dotačnej výzvy.

Kontrola však zároveň identifikovala administratívne pochybenia a problémy etického charakteru. Drucker preto zdôrazňoval potrebu lepšieho zverejňovania prípadných väzieb medzi žiadateľmi a ľuďmi vo výkonnej moci.

Z pôvodne 57 úspešných projektov bolo napokon pripravených na podporu 33.

To znamenalo výraznú zmenu oproti predstave, že celá dotačná schéma mala byť zrušená.

Projekt Železiarní Podbrezová pokračoval

Ešte výraznejší signál prišiel následne.

V Centrálnom registri zmlúv sa objavila zmluva medzi štátom a Železiarňami Podbrezová na podporu projektu v hodnote 9 064 400 eur.

Projekt teda po preverovaní úplne nezanikol a podpora bola napokon uzatvorená v nižšej sume, než predstavovalo pôvodné schválenie.

Práve tento výsledok je kľúčový pre politickú interpretáciu celej kauzy.

Progresívne Slovensko dokázalo dostať tému do centra verejnej diskusie, vyvolalo tlak na kontrolu dotačných procesov a kauza mala personálne dôsledky. Na druhej strane sa však nepodarilo dosiahnuť úplné zrušenie dotačnej schémy.

PS naďalej upozorňovalo na problémy

Výsledky auditu zároveň neznamenali, že všetky výhrady opozície boli automaticky vyvrátené.

Progresívne Slovensko pokračovalo v kritike aj po zverejnení prvých výsledkov kontroly. Poslanec Ján Hargaš napríklad upozorňoval na podpisovanie niektorých dotačných zmlúv ešte pred definitívnym ukončením auditu.

Opozícia preto tvrdila, že verejnosť stále nemá k dispozícii všetky odpovede.

Samotný fakt, že audit neodhalil závažné systémové porušenia, totiž automaticky neznamená, že každý krok pri pôvodnom nastavovaní výzvy bol bezchybný. Aj podľa výsledkov kontroly existovali administratívne a etické nedostatky.

Soták má vlastnú odpoveď

Vladimír Soták však celý spor interpretuje predovšetkým cez potreby slovenského priemyslu.

Jeho argument je jednoduchý: ak chce Slovensko zachovať konkurencieschopnú výrobu, musí investovať do automatizácie, technológií, energetickej efektívnosti a produktivity.

Podľa tohto pohľadu nemôže štát od priemyselných podnikov súčasne požadovať ekologickú transformáciu, digitalizáciu a technologický rozvoj a zároveň vytvárať prostredie, v ktorom je každá investičná podpora okamžite predmetom politického konfliktu.

Práve tu sa stretávajú dve rozdielne perspektívy.

Opozícia zdôrazňuje transparentnosť a kontrolu verejných peňazí. Soták a predstavitelia priemyslu zdôrazňujú potrebu investícií a obavu, že prílišná politizácia môže brzdiť modernizáciu slovenských podnikov.

Kto teda v spore získal navrch?

Výsledok je zložitejší, než naznačuje samotný dramatický titulok.

Michal Šimečka a Progresívne Slovensko dokázali dotačnú kauzu dostať do centra politickej pozornosti. Nasledovali kontroly, audit a politické dôsledky vrátane odchodu Petra Kmeca.

Zároveň však celá dotačná výzva nebola zrušená. Audit podľa dostupných informácií neodhalil také systémové porušenia, ktoré by odôvodňovali jej úplné zrušenie, a časť priemyselných projektov pokračovala ďalej.

Medzi nimi bol aj projekt Železiarní Podbrezová, ktorý získal štátnu podporu vo výške viac ako deväť miliónov eur.

Pre Sotáka je to preto silný politický argument: kontrola verejných financií je nevyhnutná, no zároveň treba zabezpečiť, aby politické spory nebrzdili investície do slovenského priemyslu.

Celá kauza tak zostáva otvoreným politickým súbojom medzi požiadavkou na maximálnu transparentnosť a požiadavkou na rýchlejšiu modernizáciu slovenskej ekonomiky.