Premiér Robert Fico vystúpil na výročnom kongrese Republikovej únie zamestnávateľov s výrazným posolstvom o budúcnosti slovenskej ekonomiky, energetickej bezpečnosti a postavení Slovenska v rámci Európskej únie. Vo svojom prejave, ktorý adresoval z Cypru po prvom dni neformálneho summitu lídrov EÚ, upozornil na rastúcu energetickú krízu, dôsledky vojny na Blízkom východe a potrebu okamžitých systémových riešení, ktoré by zabránili ďalšiemu oslabovaniu konkurencieschopnosti Európy.

Podľa premiéra je súčasná situácia v Európe vážnejšia, než si mnohí politici pripúšťajú. Zdôraznil, že vysoké ceny energií a ich možný nedostatok predstavujú najväčšiu hrozbu pre hospodársky rast, stabilitu priemyslu aj životnú úroveň obyvateľov. Upozornil, že vojnové konflikty na Blízkom východe môžu ešte viac zvýšiť tlak na infláciu a spomaliť ekonomický rozvoj v celej Únii.

Fico pripomenul, že Európska únia dlhodobo zaostáva v raste produktivity aj v schopnosti premieňať inovácie na globálny úspech. Podľa jeho slov sa o tomto probléme diskutuje už roky, no bez konkrétnych výsledkov. Kriticky sa vyjadril aj k Európskej komisii, ktorá podľa neho zatiaľ nepriniesla systémové riešenia, ale skôr presúva zodpovednosť na členské štáty a ich národné rozpočty.

Za oveľa väčší úspech než odblokovanie 90-miliardového vojnového úveru pre Ukrajinu označil znovuotvorenie ropovodu Družba. Zdôraznil, že slovenská vláda za jeho obnovenie tvrdo bojovala a použila aj silné politické nástroje. Podľa neho ide o otázku energetickej stability nielen Slovenska, ale aj celého regiónu strednej Európy.

Premiér zároveň pripomenul, že Slovensko tento vojnový úver pre Ukrajinu nepodporilo a ani sa na ňom priamo nepodieľa. V tejto súvislosti zdôraznil potrebu chrániť predovšetkým národné hospodárske záujmy a zabezpečiť, aby rozhodnutia Bruselu neohrozovali domácu ekonomiku.

Veľkú časť prejavu venoval aj energetike. Poukázal na paradox, že Slovensko vyrába až 85 percent elektriny bez uhlíkových emisií, úplne ukončilo využívanie hnedého uhlia, je čistým exportérom elektriny a má kvalitné prepojenia so susednými krajinami, no napriek tomu platí viac než 100 eur za megawatthodinu elektriny. Podľa Fica to nie je spravodlivá odmena za úspešnú energetickú transformáciu krajiny.

Preto opätovne vyzval na zavedenie európskych opatrení, ako je oddelenie cien elektriny od cien plynu, vytvorenie regionálnych energetických búrz zohľadňujúcich národné špecifiká a zmeny v systéme emisných povoleniek ETS. Osobitne zdôraznil potrebu zachovania bezplatných emisných povoleniek pre energeticky náročné odvetvia.

Veľkú pozornosť venoval aj systému ETS2, ktorý má podľa neho prísť v najnevhodnejšom čase. Vláda Slovenskej republiky preto plánuje žiadať odklad jeho zavedenia minimálne do roku 2030, pretože za súčasných ekonomických a sociálnych podmienok by jeho negatívne dopady mohli výrazne zasiahnuť domácnosti aj firmy.

Fico zároveň predstavil ambíciu vlády pripraviť balík stabilizačných opatrení zameraných na podporu hospodárskeho rastu, konkurencieschopnosti a podnikateľského prostredia. Oznámil, že expertné tímy pracujú na vízii a stratégii Slovenska do roku 2040, pričom konkrétne obrysy budú predstavené ešte tento rok.

Vyzdvihol aj prácu ministerky hospodárstva Denisy Sakovej, ktorá spolu s odborníkmi, podnikateľskými zväzmi, odbormi a akademickou sférou pripravila desiatky konkrétnych opatrení reagujúcich na realitu slovenských podnikov. Podľa premiéra nejde o akademický dokument, ale o praktický plán na riešenie problémov, ktoré firmy denne zažívajú.

Na záver zdôraznil, že Slovensko stojí na križovatke a rozhodnutia prijaté dnes ovplyvnia jeho konkurencieschopnosť na dlhé roky. Jeho prioritou podľa vlastných slov zostáva slovenský priemysel, slovenské firmy a slovenskí zamestnanci. Bez partnerstva medzi štátom a zamestnávateľmi, otvoreného dialógu a spoločnej zodpovednosti za budúcnosť krajiny podľa neho nebude možné zabezpečiť stabilnú a prosperujúcu budúcnosť Slovenska.