Slovenská kultúra sa opäť dostáva do centra ostrého politického a mediálneho konfliktu. Tentoraz pozornosť púta dianie okolo Fondu na podporu umenia (FPU), kde bolo v priestoroch inštitúcie objavené odpočúvacie zariadenie. Do verejného priestoru sa následne dostala aj zvuková nahrávka zachytávajúca rozhovor dočasne povereného riaditeľa FPU Františka Kornaja.

Podľa informácií prezentovaných v súvislosti s prípadom sa rozhovor týka tlaku súvisiaceho s podpisovaním grantových zmlúv. Kauza tak okamžite vyvolala otázky o fungovaní fondu, rozhodovaní o verejných financiách aj o možnom politickom vplyve na kultúrne inštitúcie.

Časť politickej a mediálnej scény začala hovoriť o možnom zasahovaní do fungovania FPU a žiadala vysvetlenia. Ministerka kultúry Martina Šimkovičová však zvolila opatrnejší prístup. Namiesto toho, aby ešte pred ukončením vyšetrovania označila konkrétnych vinníkov, odkázala na orgány činné v trestnom konaní.

Nahrávka rozpútala ďalšiu búrku

Odpočúvacie zariadenie malo byť objavené priamo v priestoroch Fondu na podporu umenia. Zamestnanci ho následne odovzdali polícii, ktorá má okolnosti prípadu preverovať.

Situáciu však ešte viac skomplikovalo zverejnenie zvukovej nahrávky, na ktorej má hovoriť František Kornaj. Podľa prezentovaného obsahu sa rozhovor týka tlaku pri podpisovaní grantových zmlúv.

Zároveň má však byť z nahrávky zrejmé, že Kornaj nechce konať spôsobom, ktorý by bol v rozpore so zákonom.

Práve táto okolnosť je pri hodnotení celej kauzy podstatná.

Samotná existencia nahrávky totiž automaticky neznamená, že došlo k trestnému činu alebo nezákonnému politickému zásahu. Na potvrdenie takýchto záverov sú potrebné ďalšie dôkazy a riadne vyšetrovanie.

A práve na túto hranicu upozorňuje ministerka kultúry.

Šimkovičová nechce rozhodovať podľa titulkov

Ministerka sa v reakciách na otázky novinárov odmietla pridať k okamžitému verejnému označovaniu vinníkov. Jej postoj možno zhrnúť jednoducho: najskôr fakty a vyšetrovanie, potom závery a prípadná zodpovednosť.

Takýto prístup sa stal predmetom kritiky jej politických oponentov. Zároveň však možno argumentovať, že ide o snahu nepredbiehať výsledky vyšetrovania.

Ak polícia a ďalšie príslušné orgány preukážu porušenie zákona, konkrétni ľudia môžu niesť zodpovednosť. Ak sa však podozrenia nepotvrdia, tvrdenia prezentované vo verejnom priestore zostanú iba neoverenými alebo politicky interpretovanými obvineniami.

Práve rozdiel medzi podozrením, politickým tvrdením a právne preukázaným konaním je v celej kauze mimoriadne dôležitý.

V hre sú granty za viac ako dva milióny eur

Kauza FPU pritom nie je iba príbehom o jednom odpočúvacom zariadení a uniknutej nahrávke.

Podľa prezentovaných informácií sa spor dotýka aj viacročných grantov v hodnote viac ako dva milióny eur, ktoré majú smerovať desiatkam festivalov, kultúrnych centier, časopisov a ďalších subjektov pôsobiacich v oblasti kultúry.

Nové vedenie fondu malo pred podpisom zmlúv požadovať ich dôkladnú kontrolu.

Práve tento postup sa stal ďalším bodom konfliktu.

Kritici môžu kontrolu vnímať ako formu politického tlaku na kultúrne organizácie. Druhá strana však môže argumentovať, že pri rozhodovaní o miliónoch eur z verejných zdrojov je kontrola zmlúv úplne prirodzenou súčasťou zodpovedného hospodárenia.

Ide teda o otázku, ktorá má dve výrazne odlišné interpretácie.

Ak ide o peniaze daňových poplatníkov, kontrola ich využitia je legitímnou témou verejnej diskusie. Rovnako legitímne je však skúmať, či nebola kontrola použitá ako nástroj neoprávneného politického zásahu.

Rozhodujúce preto bude, čo ukážu fakty.

„Nechajme políciu robiť svoju prácu“

Šimkovičová sa podľa prezentovaných vyjadrení nechce dostať do situácie, keď by mala ešte pred skončením vyšetrovania verejne určovať vinníkov.

Jej argument vychádza z princípu právneho štátu: ak existuje podozrenie z protiprávneho konania, jeho preverenie patrí príslušným orgánom.

To však neznamená, že prípad je uzavretý.

Práve naopak. Ak vyšetrovanie odhalí nezákonný zásah, môže nasledovať vyvodenie konkrétnej zodpovednosti. Ak sa však podozrenia nepotvrdia, bude potrebné rozlišovať medzi politickou kritikou a skutočne preukázaným porušením zákona.

V čase silnej polarizácie slovenskej politiky sa tento rozdiel často stráca.

Kultúra sa opäť stala politickým bojiskom

Kauza FPU zároveň ukazuje, aké silné politické napätie v slovenskej kultúre pretrváva.

Kritici súčasného vedenia ministerstva upozorňujú na možné zásahy do kultúrnych inštitúcií a obávajú sa politizácie rozhodovania o podpore kultúry.

Na opačnej strane zaznieva argument, že verejné financie nemožno považovať za automaticky nárokovateľné a že grantové zmluvy musia byť riadne kontrolované.

Šimkovičová sa tak snaží svoju pozíciu postaviť na princípe, podľa ktorého majú najskôr hovoriť fakty, následne vyšetrovanie a až potom prípadná zodpovednosť.

Otázkou však zostáva, čo vyšetrovanie napokon ukáže.

Bolo odpočúvacie zariadenie výsledkom vnútorného konfliktu v inštitúcii? Dostali sa citlivé informácie do médií s cieľom ovplyvniť verejnú mienku? Došlo pri rozhodovaní o grantových zmluvách k nezákonnému tlaku, alebo išlo o legitímnu kontrolu verejných prostriedkov?

Na tieto otázky zatiaľ nemožno dať definitívnu odpoveď.

Kauza sa týmto zrejme nekončí

Prípad FPU môže mať ďalšie pokračovanie podľa toho, aké výsledky prinesie vyšetrovanie.

Ak sa preukáže porušenie zákona, môže nasledovať politická aj právna zodpovednosť konkrétnych osôb. Ak sa podozrenia nepotvrdia, môže sa naopak otvoriť otázka, do akej miery boli medializované informácie používané v rámci politického konfliktu.

Jedno je však zrejmé už teraz: kauza Fondu na podporu umenia sa zrejme ešte nekončí.

Odpočúvacie zariadenie, uniknutá nahrávka, grantové zmluvy za milióny eur a ostrý politický spor vytvorili kombináciu, ktorá môže slovenskú kultúrnu scénu opäť rozdeliť.

A rozhodujúce slovo napokon nemusí mať ani ministerka, ani médiá, ani politické strany.

Môžu ho mať až výsledky vyšetrovania.