Jedna z najsledovanejších súdnych káuz na Slovensku opäť priniesla nové otázky. Proces v kauze Očistec pokračuje ďalšími výpoveďami a sporom o dôveryhodnosť dôkazov. Počas pojednávania vystúpil bývalý prezident Policajného zboru Tibor Gašpar, ktorý odmietol všetky obvinenia a ostro spochybnil vierohodnosť výpovede bývalého šéfa finančnej polície Bernarda Slobodníka. Podľa obhajoby sa v prípade objavili nezrovnalosti, ktoré môžu mať významný vplyv na ďalší priebeh konania.

Kauza Očistec patrí medzi najväčšie procesy posledných rokov

Proces sa týka jedenástich obžalovaných, ktorí čelia obvineniam z údajného pôsobenia organizovanej skupiny v najvyšších policajných a bezpečnostných zložkách v rokoch 2012 až 2018. Jedným z hlavných svedkov obžaloby je bývalý riaditeľ finančnej polície NAKA Bernard Slobodník, ktorý po vlastnom trestnom stíhaní začal spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní.

Práve jeho výpoveď tvorí významnú časť dôkazov, na ktorých je postavená obžaloba. Obhajoba však dlhodobo tvrdí, že okolnosti vzniku tejto výpovede neboli dostatočne objasnené a že jej dôveryhodnosť vyvoláva viacero otázok.

Gašpar: Nič z toho sa nestalo

Tibor Gašpar počas pojednávania opätovne vyhlásil, že je nevinný a odmieta všetky skutky, ktoré mu obžaloba pripisuje.

Vo svojom vystúpení upozornil, že podľa jeho názoru mohla byť Slobodníkova výpoveď vytváraná za nejasných okolností a že postup vyšetrovateľov i prokuratúry si zaslúži dôkladné preskúmanie. Zároveň poukázal na existenciu vyšetrovacích záznamov, ktoré by podľa obhajoby mohli spochybniť spôsob, akým bola výpoveď pripravovaná.

Sporných 50-tisíc eur

Jedným z najdiskutovanejších bodov procesu je tvrdenie o údajnom úplatku vo výške 50-tisíc eur, ktorý mal súvisieť so znaleckým posudkom.

Obhajcovia uviedli, že pri preverovaní dokumentácie narazili na viacero nezrovnalostí. Tvrdia, že predmetný znalecký posudok neobsahuje podpis a podľa dostupných údajov znalec nemohol s príslušnou organizáciou spolupracovať v období, keď mal byť posudok vypracovaný. Ak by sa tieto skutočnosti potvrdili, mohli by výrazne oslabiť časť obžaloby týkajúcu sa údajného úplatku.

Súd rozhodol o doplnení dôkazov

Počas procesu zazneli aj výhrady voči tomu, že vyšetrovatelia údajne neposkytli všetky listinné dôkazy zo spisu Váhostav, ktoré by mohli byť dôležité pri overovaní výpovedí jednotlivých svedkov.

Súd následne rozhodol, že tieto dokumenty je potrebné zabezpečiť a vykonať ich dokazovanie. Podľa právnikov môže práve doplnenie listinných dôkazov významne ovplyvniť hodnotenie výpovedí a celkový obraz prípadu.

Otázky okolo kajúcnikov pokračujú

Počas pojednávania zazneli aj názory, že niektoré skutky zostávajú podľa obhajoby formulované príliš všeobecne. Objavili sa tiež úvahy o tom, do akej miery možno stavať rozsiahle trestné konania predovšetkým na výpovediach spolupracujúcich obvinených.

Celý proces tak opäť otvoril širšiu spoločenskú diskusiu o využívaní inštitútu kajúcnikov v trestnom konaní a o potrebe preverovať každé tvrdenie aj ďalšími dôkazmi.

Huliak vyvolal pozornosť aj mimo súdnej siene

Druhou témou, ktorá rezonovala vo verejnom priestore, bol minister Rudolf Huliak. Na sociálnych sieťach zverejnil fotografie, na ktorých vysáva svoje luxusné vozidlo Land Cruiser. Zábery vyvolali množstvo ironických reakcií a diskusií.

Kritici tvrdia, že podobná prezentácia nepôsobí autenticky a skôr pripomína marketing než snahu ukázať bežný život politika.

Kritika ekonomických návrhov

Predstaviteľ projektu Právo na pravdu Kollár zároveň kritizoval Huliakove vyjadrenia týkajúce sa možného zrušenia vratiek DPH. Podľa neho by takéto opatrenie nemuselo priniesť deklarované úspory a jeho prípadná realizácia by si vyžadovala súhlas Európskej komisie.

Podľa kritikov by preto mali politici pri podobných návrhoch podrobnejšie vysvetľovať ich ekonomické dôsledky a právne možnosti.

Kauza zostáva otvorená

Proces v kauze Očistec pokračuje ďalšími pojednávaniami a súd bude v nasledujúcich mesiacoch hodnotiť nové dôkazy aj výpovede svedkov. Výsledok môže mať významný dopad nielen na samotných obžalovaných, ale aj na pohľad verejnosti na fungovanie trestného systému a dôveryhodnosť vyšetrovania závažných káuz.

Rozhodujúce bude, ako súd vyhodnotí jednotlivé dôkazy a či sa podarí odstrániť pochybnosti, ktoré počas procesu opakovane zaznievajú zo strany obhajoby aj prokuratúry.