Brusel sa opäť stal miestom ostrej politickej diskusie o transparentnosti Európskej komisie. Slovenský europoslanec Milan Uhrík dlhodobo kritizuje spôsob, akým európske inštitúcie vysvetľujú niektoré svoje rozhodnutia, a medzi najvýraznejšie témy, ktoré otvára, patrí aj komunikácia predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej s predstaviteľmi spoločnosti Pfizer počas rokovaní o nákupe vakcín proti ochoreniu COVID-19.

Uhríkova kritika však prichádza v širšom politickom kontexte. Europoslanec patrí medzi výrazných kritikov súčasného smerovania Európskej únie a opakovane vystupuje proti rozhodnutiam Bruselu v otázkach suverenity členských štátov, energetiky, obrany či regulácií. Téma transparentnosti preto podľa neho nie je iba otázkou jedného konkrétneho prípadu, ale súčasťou širšej debaty o dôvere občanov v európske inštitúcie.

Spor o komunikáciu s Pfizerom

Otázky týkajúce sa komunikácie Ursuly von der Leyenovej s generálnym riaditeľom Pfizeru Albertom Bourlom sa dostali do centra pozornosti už počas pandémie. Kritici požadovali vysvetlenie, akým spôsobom prebiehali rokovania o veľkých objednávkach vakcín a aké dokumenty či správy boli počas tohto procesu vytvorené a uchované.

Milan Uhrík túto tému otvoril aj v Európskom parlamente. Jeho vystúpenia sa postupne stali súčasťou širšej politickej diskusie o tom, do akej miery by mala byť komunikácia najvyšších predstaviteľov EÚ počas zásadných rozhodnutí dostupná verejnosti.

Spor sa napokon dostal aj pred európske súdy.

V máji 2025 Všeobecný súd Európskej únie rozhodol, že rozhodnutie Európskej komisie odmietnuť prístup k požadovaným textovým správam medzi von der Leyenovou a Bourlom treba zrušiť. Súd kritizoval predovšetkým nedostatočné vysvetlenie zo strany Komisie týkajúce sa existencie a uchovávania predmetných správ.

Práve tento detail je pri interpretácii rozsudku mimoriadne dôležitý.

Rozhodnutie súdu neznamenalo, že Ursula von der Leyenová bola uznaná vinnou z korupcie. Rovnako nešlo o rozhodnutie, ktoré by samo osebe dokazovalo nezákonnosť nákupu vakcín alebo potvrdzovalo, že samotné textové správy obsahujú dôkaz o protiprávnom konaní.

Podstatou rozsudku bola otázka transparentnosti, prístupu k dokumentom a povinnosti inštitúcie dostatočne vysvetliť svoje rozhodnutie.

Prečo je rozsudok politicky významný?

Prípad napriek tomu vyvolal značnú politickú pozornosť. Európska komisia musí pri rozhodnutiach týkajúcich sa prístupu k dokumentom rešpektovať pravidlá transparentnosti a zároveň vysvetliť, prečo určitý dokument nie je možné sprístupniť alebo prečo sa podľa jej stanoviska v požadovanej podobe nenachádza.

Pre kritikov Komisie je to otázka dôvery.

Ak sa počas krízového obdobia prijímajú rozhodnutia s výrazným finančným dosahom na verejné rozpočty, verejnosť prirodzene očakáva, že proces ich prijímania bude možné spätne preskúmať.

Na druhej strane európske inštitúcie upozorňujú, že nie každá komunikácia predstaviteľov musí automaticky predstavovať verejne dostupný dokument a pri posudzovaní žiadostí o prístup k informáciám existujú právne pravidlá a výnimky.

Práve na tomto rozhraní sa nachádza súčasný spor.

Uhrík pokračuje v kritike

Milan Uhrík však tému transparentnosti nevníma izolovane. Vo svojich vystúpeniach ju spája s otázkou politickej zodpovednosti európskych predstaviteľov.

Podľa kritikov Bruselu by občania mali mať možnosť dozvedieť sa viac o tom, ako vznikali rozhodnutia, ktoré mali rozsiahle finančné a spoločenské dôsledky.

Podobné otázky však nekládol iba Uhrík. Komunikácia medzi vedením Komisie a spoločnosťou Pfizer bola predmetom záujmu viacerých europoslancov a verejných inštitúcií.

V júni 2025 sa objavili ďalšie otázky týkajúce sa toho, ako Komisia plánuje reagovať na rozhodnutie Všeobecného súdu a akým spôsobom bude pokračovať pri posudzovaní požadovaných dokumentov.

Komisia uviedla, že rozsudok podrobne preskúma a pripraví ďalšie rozhodnutie v súlade s požiadavkami súdu.

Tým sa však politická debata neskončila.

Od vakcín až k obrane Európy

Uhríkova kritika Bruselu sa zároveň týka aj ďalších oblastí. Počas parlamentných diskusií sa ostro vyjadroval k rastúcim výdavkom na obranu a k smerovaniu európskej bezpečnostnej politiky.

V jednej z debát adresoval otázky šéfke európskej diplomacie Kaje Kallasovej a spochybňoval, ako majú byť nové obranné kapacity financované, proti akým hrozbám majú byť určené a kto bude niesť politickú zodpovednosť za prípadné rozhodnutia.

Ide o tému, ktorá v súčasnej Európe získava čoraz väčšiu váhu.

Členské štáty výrazne zvyšujú svoje obranné rozpočty a podľa údajov Európskej obrannej agentúry majú celkové obranné výdavky v roku 2026 dosiahnuť približne 454 miliárd eur.

Samotný rast výdavkov však automaticky neznamená, že všetky tieto prostriedky smerujú na nákup zbraní alebo že európske vlády úplne opúšťajú iné rozpočtové priority. Ide o širší proces, ktorý zahŕňa modernizáciu armád, personálne náklady, infraštruktúru, výskum a ďalšie oblasti obrany.

Slovenský pohľad na Brusel

Uhríkove vystúpenia zároveň zapadajú do širšej slovenskej politickej diskusie o vzťahu medzi Bratislavou a Bruselom.

Premiér Robert Fico dlhodobo zdôrazňuje potrebu presadzovania slovenských národných záujmov a opatrnejšieho prístupu k niektorým rozhodnutiam EÚ, najmä v oblastiach energetiky, sociálnych nákladov a bezpečnostnej politiky.

Na opačnej strane európske inštitúcie argumentujú, že mnohé problémy nemožno riešiť iba na národnej úrovni. Ide napríklad o energetickú bezpečnosť, obranu, klimatickú politiku, cezhraničné hospodárske otázky či reakcie na veľké zdravotné krízy.

Rozdiel medzi týmito pohľadmi vytvára priestor na ostré politické konflikty.

Čo teda rozsudok skutočne znamená?

Pri celej kauze je dôležité oddeliť politické vyjadrenia od právnych záverov.

Rozsudok Všeobecného súdu EÚ predstavuje významnú otázku týkajúcu sa transparentnosti a povinnosti Európskej komisie riadne odôvodniť svoje rozhodnutia. Nie je však sám osebe dôkazom korupcie Ursuly von der Leyenovej.

Rovnako z neho nemožno automaticky vyvodiť, že rokovania o vakcínach boli nezákonné.

Právne závery sú preto užšie než niektoré dramatické politické tvrdenia, ktoré sa v súvislosti s prípadom objavujú.

To však neznamená, že otázka transparentnosti je bezvýznamná.

Naopak, práve schopnosť verejných inštitúcií vysvetliť svoje rozhodnutia, uchovávať relevantné dokumenty a umožniť kontrolu verejnosťou patrí medzi základné prvky dôvery v demokratické inštitúcie.

Spor, ktorý sa ešte nekončí

Pre Ursulu von der Leyenovú predstavuje prípad politickú a reputačnú záťaž, zároveň však pokračuje vo vedení Európskej komisie a EÚ rieši množstvo ďalších strategických otázok.

Pre Milana Uhríka je kauza ďalším príkladom toho, čo považuje za nedostatočnú transparentnosť a slabú politickú zodpovednosť Bruselu.

A pre verejnosť zostáva najdôležitejšia otázka jednoduchá: budú ďalšie kroky európskych inštitúcií schopné priniesť viac odpovedí o tom, ako boli zásadné rozhodnutia počas pandémie prijímané?

Jedno je však isté. Politická debata okolo komunikácie s Pfizerom sa neskončila ani po rozhodnutí súdu. Na jednej strane stoja požiadavky na maximálnu transparentnosť, na druhej strane právne pravidlá upravujúce prístup k dokumentom a ochranu určitých informácií.

A práve medzi týmito dvoma pohľadmi bude pokračovať spor o dôveru v európske inštitúcie.

Upozornenie: Titulok „SKONČÍŠ V BASE!“ je formulovaný ako politicky úderná/clickbaitová parafráza. Z dostupných právnych záverov nevyplýva, že by Ursula von der Leyenová bola odsúdená alebo že by jej automaticky hrozilo väzenie.