Rozhodnutie Generálnej prokuratúry SR týkajúce sa odovzdania slovenskej vojenskej techniky Ukrajine opäť otvorilo otázku, či bývalý minister obrany Jaroslav Naď pri tomto kroku postupoval v súlade so zákonom.

Generálna prokuratúra v rozhodnutí dospela k záveru, že vtedajší premiér Eduard Heger a minister obrany Jaroslav Naď pri odovzdávaní vojenskej techniky Ukrajine neporušili zákon. Prípad sa týkal najmä stíhačiek MiG-29, systému S-300 a ďalšieho vojenského materiálu. Rozhodnutie následne vyvolalo kritické reakcie z politickej aj odbornej sféry.

Čo bolo predmetom sporu?

Slovensko v roku 2023 odovzdalo Ukrajine 13 stíhačiek MiG-29 spolu so systémom protivzdušnej obrany S-300 a ďalšou vojenskou technikou, muníciou či vybavením.

Rozhodnutie vtedajšej vlády bolo od začiatku predmetom politického aj právneho sporu. Kritici tvrdili, že vláda v demisii nemala mať možnosť rozhodovať o tak zásadnom majetku štátu a že odovzdaním techniky mohla byť ohrozená obranyschopnosť Slovenska.

Na druhej strane bývalí predstavitelia vlády argumentovali tým, že postup bol právne pripravený a že Slovensko malo na takéto rozhodnutie právny základ.

Generálna prokuratúra prípad posúdila inak

Podľa aktuálne zverejnených informácií Generálna prokuratúra SR dospela k záveru, že konanie Eduarda Hegera a Jaroslava Naďa bolo v súlade so zákonom. Rozhodnutie sa tak nestotožňuje s tvrdeniami časti politických predstaviteľov, ktorí v odovzdaní techniky vidia možné prekročenie právomocí.

Práve tento záver sa stal predmetom ďalšej diskusie.

Dag Daniš vo svojej reakcii tvrdí, že prokuratúra mala skúmať predovšetkým súlad rozhodnutí s konkrétnymi slovenskými zákonmi, a nie otázku, či boli v súlade so zahraničnopolitickým smerovaním Slovenska. Ide však o jeho hodnotenie rozhodnutia, nie o nezávisle potvrdený právny záver.

Odborné názory na prípad sa rozchádzali už skôr

Právna otázka odovzdania vojenskej techniky nebola jednoznačná ani v predchádzajúcich odborných debatách.

Dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda v odbornom texte z júla 2024 uviedol, že pri posudzovaní prípadu je potrebné preveriť konkrétne okolnosti a možné právne dôsledky. Zároveň zdôraznil, že jeho analýza nemá znamenať tvrdenie, že niekto trestný čin určite spáchal. Podľa neho by sa takéto závažné podozrenia mali preveriť spravodlivo a transparentne.

Burda zároveň analyzoval viacero možných právnych kvalifikácií vrátane otázok súvisiacich so zneužitím právomoci, sabotážou či vlastizradou. Zdôrazňoval však potrebu preukázania konkrétnych skutkov a vedomostí jednotlivých aktérov.

Kritika rozhodnutia pokračuje

Na rozhodnutie Generálnej prokuratúry reagovali aj niektorí politici.

Ľuboš Blaha napríklad oznámil, že v súvislosti s rozhodnutím z 24. septembra 2026 podáva trestné oznámenie na generálneho prokurátora Maroša Žilinku. Tvrdí, že rozhodnutie podľa neho ignoruje niektoré okolnosti prípadu. Tieto tvrdenia predstavujú jeho politický a právny názor a nie právoplatné konštatovanie súdu.

Podobne už vo februári 2026 zaznievala kritika rozhodnutia krajskej prokuratúry v súvislosti s darovaním MiGov a ďalšej techniky. Ministerstvo obrany vtedy oznámilo, že chce postup vyšetrovateľa a prokurátora preskúmať.

Spor tak pokračuje

Prípad odovzdania vojenskej techniky Ukrajine preto zostáva predmetom rozdielnych právnych a politických interpretácií.

Na jednej strane stojí rozhodnutie Generálnej prokuratúry, podľa ktorého Heger a Naď postupovali v súlade so zákonom. Na druhej strane kritici rozhodnutia tvrdia, že pri posudzovaní prípadu mali byť zohľadnené aj ďalšie právne a bezpečnostné okolnosti.

Konečné hodnotenie jednotlivých tvrdení preto závisí od konkrétneho právneho posúdenia, dôkazov a prípadných ďalších rozhodnutí príslušných orgánov.

Poznámka: Tvrdenia o možnom trestnom čine, politickom motíve alebo zodpovednosti konkrétnych osôb nemožno prezentovať ako preukázané skutočnosti bez príslušného právoplatného rozhodnutia.