by 
Energetická a geopolitická kríza sa opäť prehlbuje a mnohí európski politici začínajú otvorene hovoriť o rozhodnutiach, ktoré podľa nich dnes Európu dostávajú do čoraz väčších problémov. Jednou z najdiskutovanejších tém je odstrihnutie Európskej únie od ruskej ropy a plynu – krok, ktorý bol ešte pred pár rokmi prezentovaný ako strategická nevyhnutnosť. Dnes však čoraz viac hlasov tvrdí, že dôsledky môžu byť oveľa vážnejšie, než sa pôvodne predpokladalo.
Slovenská europoslankyňa Katarína Roth Neveďalová upozornila, že aktuálna situácia na Blízkom východe len potvrdzuje, aké krehké je dnes energetické zabezpečenie Európy. Kríza po útokoch medzi Spojené štáty americké, Irán a Izrael spôsobila napätie na trhoch s ropou a vyvolala obavy z prudkého rastu cien.
Podľa nej by Európska únia mala urobiť všetko preto, aby sa obnovil tok ropy cez strategický ropovod Družba ropovod. Tento ropovod bol desaťročia jednou z hlavných energetických tepien, ktoré zásobovali veľkú časť strednej Európy.
Situáciu navyše komplikuje aj uzavretie kľúčových dopravných trás. V regióne Perzského zálivu sa totiž objavili správy o obmedzení pohybu lodí cez Hormuzský prieliv – strategický bod, ktorým prechádza významná časť svetových dodávok ropy. Analytici varujú, že ak by sa napätie ešte viac vystupňovalo, ceny ropy by mohli rýchlo prekročiť hranicu 100 dolárov za barel.
Energetická neistota zároveň prichádza v čase, keď Európa už zápasí s vysokými nákladmi na energie. Niektoré veľké priemyselné spoločnosti preto začínajú presúvať výrobu mimo kontinentu, kde sú podmienky stabilnejšie a lacnejšie.
V centre pozornosti sa opäť ocitla aj Ukrajina. Kritici tvrdia, že Kyjev zatiaľ neumožnil nezávislú kontrolu údajného poškodenia ropovodu Družba. Podľa nich by takáto kontrola mohla objasniť, či je potrubie skutočne nefunkčné, alebo by mohlo byť relatívne rýchlo opäť spustené.
Diskusia sa preniesla aj na politickú úroveň. Maďarský premiér Viktor Orbán dlhodobo presadzuje tvrdší postoj voči energetickým sankciám a požaduje realistickejší prístup k bezpečnosti dodávok. Jeho kroky vyvolávajú napätie v Európskej únii, no zároveň získavajú podporu časti politickej scény v regióne.
Napätie medzi Budapešťou a Kyjevom ešte viac vzrástlo po ostrých vyjadreniach ukrajinského prezidenta Volodymyr Zelenskyy. Jeho slová vyvolali reakcie nielen medzi spojencami Maďarska, ale aj medzi niektorými kritikmi Orbána v domácej politike.
Celá situácia tak vytvára nebezpečnú kombináciu geopolitickej krízy, energetickej neistoty a politických sporov. Európa sa ocitá v bode, keď bude musieť rozhodnúť, či bude pokračovať v súčasnej stratégii – alebo začne hľadať pragmatickejšie riešenia.
Otázka preto znie: dokáže Európska únia v čase rastúceho napätia nájsť spoločný postup, alebo sa energetická kríza stane ďalším zdrojom hlbokých rozporov medzi jej členskými štátmi?
