Bratislava – Slovenskú politickú scénu rozvírili ostré tvrdenia bývalého novinára a niekdajšieho príslušníka Slovenskej informačnej služby Petra Tótha. Vo svojom najnovšom vyjadrení otvoril otázku možného zahraničného vplyvu na slovenskú politiku a vyslovil závažné tvrdenia týkajúce sa bývalej prezidentky Zuzany Čaputovej a exministra obrany Jaroslava Naďa.

Tóth tvrdí, že verejná diskusia na Slovensku sa v minulosti sústreďovala najmä na možné pôsobenie ruského vplyvu, zatiaľ čo podľa jeho názoru sa dostatočná pozornosť nevenovala americkým a ďalším západným zdrojom financovania mimovládneho sektora. Svoje tvrdenia spája s debatou o fungovaní organizácií financovaných zo zahraničných grantov a s ich možným vplyvom na verejný život.

Tóthove tvrdenia smerujú k Čaputovej

Najvýraznejšia časť jeho vyjadrenia sa týka Zuzany Čaputovej. Tóth poukazuje na jej dlhoročné pôsobenie v mimovládnej organizácii VIA IURIS a interpretuje zahraničné financovanie niektorých aktivít občianskeho sektora ako súčasť širšieho systému zahraničného vplyvu.

Faktom je, že Čaputová vo VIA IURIS pôsobila 16 rokov a organizáciu opustila v roku 2017, ešte pred svojím vstupom do prezidentskej politiky. Samotná VIA IURIS uvádza, že sa venovala najmä právnej pomoci, ochrane verejného záujmu, občianskej participácii a otázkam právneho štátu.

Organizácia zároveň v minulosti získavala financovanie z rôznych grantových zdrojov. Čaputová sama v rozhovore pred prezidentskými voľbami uviedla, že VIA IURIS mala okrem iných zdrojov aj financovanie od Open Society Institute a ďalších nadácií a zdrojov z krajín Európskej únie.

To však samo osebe nepreukazuje tvrdenie, že Čaputová bola agentkou cudzej mocnosti alebo že jej politická kariéra bola riadená zahraničnou spravodajskou službou. Takéto tvrdenia zostávajú v dostupných podkladoch nepreukázanými obvineniami.

Do centra pozornosti sa dostal aj Jaroslav Naď

Druhou výraznou postavou Tóthovho vyjadrenia je bývalý minister obrany Jaroslav Naď. Tóth spája jeho pôsobenie v mimovládnom sektore a jeho jednoznačne proatlantické politické postoje s údajnými zahraničnými štruktúrami.

Podľa Tóthovej interpretácie by prípadné prepojenie človeka na zahraničné spravodajské štruktúry bolo mimoriadne závažné najmä preto, že Naď ako minister obrany stál na čele kľúčového bezpečnostného rezortu.

Ani v tomto prípade však dostupné zdroje, ktoré sa podarilo overiť, nepredkladajú dôkaz, že Jaroslav Naď bol agentom CIA alebo že riadil ministerstvo obrany v záujme americkej spravodajskej služby.

Sporná otázka financovania zo zahraničia

Jednou z hlavných tém celej kauzy je financovanie mimovládnych organizácií zo zahraničných zdrojov. Tóth tvrdí, že takéto financovanie môže predstavovať nástroj budovania politického vplyvu.

VIA IURIS však v minulosti odmietla tvrdenia, že by dostávala peniaze priamo od USAID. Organizácia zároveň uviedla, že získala financie z iných grantových programov americkej vlády a zdôraznila, že išlo o granty získané v súťaži.

Samotná existencia zahraničného grantu preto automaticky neznamená existenciu spravodajského alebo politického riadenia. Na preukázanie takéhoto tvrdenia by boli potrebné konkrétne dokumenty, finančné toky, pokyny alebo iné overiteľné dôkazy.

Téma USAID a CIA vyvoláva ďalšie otázky

Tóth vo svojom texte odkazuje aj na kontroverzné tvrdenia o USAID a údajnom napojení na americké spravodajské štruktúry. Práve táto časť však vyžaduje mimoriadnu opatrnosť, pretože politické vyjadrenia o USAID, CIA a zahraničnom financovaní sa v posledných rokoch stali predmetom množstva dezinformácií a politických interpretácií.

Preto nemožno tvrdenia o údajnom riadení slovenskej politiky americkými agentmi prezentovať ako potvrdené fakty bez nezávislých dôkazov.

Tóth navrhuje aj nový lustračný zákon

Zaujímavou súčasťou jeho vyjadrenia je návrh legislatívnej reakcie. Tóth hovorí o potrebe nového lustračného zákona, ktorý by podľa jeho predstavy mohol obmedziť výkon verejných funkcií ľuďom, ktorí v minulosti prijímali finančné prostriedky zo zahraničných štátnych zdrojov.

Podľa návrhu opísaného v jeho texte by sa zákaz mohol týkať osôb, ktoré počas predchádzajúcich 30 rokov prijímali zahraničné finančné prostriedky, pričom obmedzenie výkonu verejnej funkcie by mohlo trvať 15 rokov.

Takéto opatrenie by však malo mimoriadne široké dôsledky. Zasiahlo by nielen politikov, ale potenciálne aj množstvo odborníkov, aktivistov či ľudí pôsobiacich v mimovládnych organizáciách, ktorí niekedy pracovali na projektoch financovaných zahraničnými grantmi.

Čo je fakt a čo zatiaľ iba tvrdenie?

Práve toto rozlíšenie je v celej kauze kľúčové.

Overiteľným faktom je, že Peter Tóth svoje tvrdenia verejne prezentoval a že Zuzana Čaputová v minulosti pôsobila vo VIA IURIS. Rovnako je doložiteľné, že VIA IURIS pracovala s rôznymi grantovými zdrojmi.

Nie je však z toho automaticky možné vyvodiť, že Čaputová alebo Naď boli agentmi Spojených štátov, CIA alebo že slovenskú politiku riadili podľa pokynov amerických spravodajských služieb.

Tóthove vyjadrenia preto treba vnímať ako jeho politickú a bezpečnostnú interpretáciu, nie ako právoplatne potvrdené zistenia.

Celá kauza však otvára legitímnu otázku, ktorá môže byť pre slovenskú spoločnosť dôležitá: Do akej miery má byť financovanie mimovládnych organizácií zo zahraničia transparentné a kde sa končí legitímna podpora občianskej spoločnosti a začína politický vplyv?

Práve odpoveď na túto otázku bude pravdepodobne pokračovať v slovenskom politickom priestore aj naďalej.